Vayaviya Samhita — Purva Bhaga

वायवीयसंहिता पूर्वभाग — Adhyaya 13

ऋषय ऊचुः भवता कथिता सृष्टिर्भवस्य परमात्मनः चतुर्मुखमुखात्तस्य संशयो नः प्रजायते

ṛṣaya ūcuḥ bhavatā kathitā sṛṣṭirbhavasya paramātmanaḥ caturmukhamukhāttasya saṃśayo naḥ prajāyate

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.1

देवश्रेष्ठो विरूपाक्षो दीप्तश्शूलधरो हरः कालात्मा भगवान् रुद्रः कपर्दी नीललोहितः

devaśreṣṭho virūpākṣo dīptaśśūladharo haraḥ kālātmā bhagavān rudraḥ kapardī nīlalohitaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.2

सब्रह्मकमिमं लोकं सविष्णुमपि पावकम् यः संहरति संक्रुद्धो युगांते समुपस्थिते

sabrahmakamimaṃ lokaṃ saviṣṇumapi pāvakam yaḥ saṃharati saṃkruddho yugāṃte samupasthite

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.3

यस्य ब्रह्मा च विष्णुश्च प्रणामं कुरुतो भयात् लोकसंकोचकस्यास्य यस्य तौ वशवर्तिनौ

yasya brahmā ca viṣṇuśca praṇāmaṃ kuruto bhayāt lokasaṃkocakasyāsya yasya tau vaśavartinau

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.4

यो ऽयं देवः स्वकादंगाद्ब्रह्मविष्णू पुरासृजत् स एव हि तयोर्नित्यं योगक्षेमकरः प्रभुः

yo 'yaṃ devaḥ svakādaṃgādbrahmaviṣṇū purāsṛjat sa eva hi tayornityaṃ yogakṣemakaraḥ prabhuḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.5

स कथं भगवान् रुद्र आदिदेवः पुरातनः पुत्रत्वमगमच्छंभुर्ब्रह्मणो ऽव्यक्तजन्मनः

sa kathaṃ bhagavān rudra ādidevaḥ purātanaḥ putratvamagamacchaṃbhurbrahmaṇo 'vyaktajanmanaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.6

प्रजापतिश्च विष्णुश्च रुद्रस्यैतौ परस्परम् सृष्टौ परस्परस्यांगादिति प्रागपि शुश्रुम

prajāpatiśca viṣṇuśca rudrasyaitau parasparam sṛṣṭau parasparasyāṃgāditi prāgapi śuśruma

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.7

कथं पुनरशेषाणां भूतानां हेतुभूतयोः गुणप्रधानभावेन प्रादुर्भावः परस्परात्

kathaṃ punaraśeṣāṇāṃ bhūtānāṃ hetubhūtayoḥ guṇapradhānabhāvena prādurbhāvaḥ parasparāt

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.8

नापृष्टं भवता किंचिन्नाश्रुतं च कथंचन भगवच्छिष्यभूतेन भवता सकलं स्मृतम्

nāpṛṣṭaṃ bhavatā kiṃcinnāśrutaṃ ca kathaṃcana bhagavacchiṣyabhūtena bhavatā sakalaṃ smṛtam

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.9

तत्त्वं वद यथा ब्रह्मा मुनीनामवदद्विभुः वयं श्रद्धालवस्तात श्रोतुमीश्वरसद्यशः

tattvaṃ vada yathā brahmā munīnāmavadadvibhuḥ vayaṃ śraddhālavastāta śrotumīśvarasadyaśaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.10

वायुरुवाच स्थाने पृष्टमिदं विप्रा भवद्भिः प्रश्नकोविदैः इदमेव पुरा पृष्टो मम प्राह पितामहः

vāyuruvāca sthāne pṛṣṭamidaṃ viprā bhavadbhiḥ praśnakovidaiḥ idameva purā pṛṣṭo mama prāha pitāmahaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.11

तदहं सम्प्रवक्ष्यामि यथा रुद्रसमुद्भवः यथा च पुनरुत्पत्तिर्ब्रह्मविष्ण्वोः परस्परम्

tadahaṃ sampravakṣyāmi yathā rudrasamudbhavaḥ yathā ca punarutpattirbrahmaviṣṇvoḥ parasparam

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.12

त्रयस्ते कारणात्मानो जतास्साक्षान्महेश्वरात् चराचरस्य विश्वस्य सर्गस्थित्यंतहेतवः

trayaste kāraṇātmāno jatāssākṣānmaheśvarāt carācarasya viśvasya sargasthityaṃtahetavaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.13

परमैश्वर्यसंयुक्ताः परमेश्वरभाविताः तच्छक्त्याधिष्ठिता नित्यं तत्कार्यकरणक्षमाः

paramaiśvaryasaṃyuktāḥ parameśvarabhāvitāḥ tacchaktyādhiṣṭhitā nityaṃ tatkāryakaraṇakṣamāḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.14

पित्रा नियमिताः पूर्वं त्रयोपि त्रिषु कर्मसु ब्रह्मा सर्गे हरिस्त्राणे रुद्रः संहरणे तथा

pitrā niyamitāḥ pūrvaṃ trayopi triṣu karmasu brahmā sarge haristrāṇe rudraḥ saṃharaṇe tathā

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.15

तथाप्यन्योन्यमात्सर्यादन्योन्यातिशयाशिनः तपसा तोषयित्वा स्वं पितरं परमेश्वरम्

tathāpyanyonyamātsaryādanyonyātiśayāśinaḥ tapasā toṣayitvā svaṃ pitaraṃ parameśvaram

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.16

लब्ध्वा सर्वात्मना तस्य प्रसादात्परमेष्ठिनः ब्रह्मनारायणौ पूर्वं रुद्रः कल्पान्तरे ऽसृजत्

labdhvā sarvātmanā tasya prasādātparameṣṭhinaḥ brahmanārāyaṇau pūrvaṃ rudraḥ kalpāntare 'sṛjat

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.17

कल्पान्तरे पुनर्ब्रह्मा रुद्रविष्णू जगन्मयः विष्णुश्च भगवान्रुद्रं ब्रह्माणमसृजत्पुनः

kalpāntare punarbrahmā rudraviṣṇū jaganmayaḥ viṣṇuśca bhagavānrudraṃ brahmāṇamasṛjatpunaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.18

नारायणं पुनर्ब्रह्मा ब्रह्माणमसृजत्पुनः एवं कल्पेषु कल्पेषु ब्रह्मविष्णुमहेश्वराः

nārāyaṇaṃ punarbrahmā brahmāṇamasṛjatpunaḥ evaṃ kalpeṣu kalpeṣu brahmaviṣṇumaheśvarāḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.19

परस्परेण जायंते परस्परहितैषिणः तत्तत्कल्पान्तवृत्तान्तमधिकृत्य महर्षिभिः

paraspareṇa jāyaṃte parasparahitaiṣiṇaḥ tattatkalpāntavṛttāntamadhikṛtya maharṣibhiḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.20

प्रभावः कथ्यते तेषां परस्परसमुद्भवात् शृणु तेषां कथां चित्रां पुण्यां पापप्रमोचिनीम्

prabhāvaḥ kathyate teṣāṃ parasparasamudbhavāt śṛṇu teṣāṃ kathāṃ citrāṃ puṇyāṃ pāpapramocinīm

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.21

कल्पे तत्पुरुषे वृत्तां ब्रह्मणः परमेष्ठिनः पुरा नारायणो नाम कल्पे वै मेघवाहने

kalpe tatpuruṣe vṛttāṃ brahmaṇaḥ parameṣṭhinaḥ purā nārāyaṇo nāma kalpe vai meghavāhane

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.22

दिव्यं वर्षसहस्रं तु मेघो भूत्वावहद्धराम् तस्य भावं समालक्ष्य विष्णोर्विश्वजगद्गुरुः

divyaṃ varṣasahasraṃ tu megho bhūtvāvahaddharām tasya bhāvaṃ samālakṣya viṣṇorviśvajagadguruḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.23

सर्वस्सर्वात्मभावेन प्रददौ शक्तिमव्ययाम् शक्तिं लब्ध्वा तु सर्वात्मा शिवात्सर्वेश्वरात्तदा

sarvassarvātmabhāvena pradadau śaktimavyayām śaktiṃ labdhvā tu sarvātmā śivātsarveśvarāttadā

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.24

ससर्ज भगावन् विष्णुर्विश्वं विश्वसृजा सह विष्णोस्तद्वैभवं दृष्ट्वा सृष्टस्तेन पितामहः

sasarja bhagāvan viṣṇurviśvaṃ viśvasṛjā saha viṣṇostadvaibhavaṃ dṛṣṭvā sṛṣṭastena pitāmahaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.25

ईर्ष्यया परया ग्रस्तः प्रहसन्निदमब्रवीत् गच्छ विष्णो मया ज्ञातं तव सर्गस्य कारणम् आवयोरधिकश्चास्ति स रुद्रो नात्र संशयः

īrṣyayā parayā grastaḥ prahasannidamabravīt gaccha viṣṇo mayā jñātaṃ tava sargasya kāraṇam āvayoradhikaścāsti sa rudro nātra saṃśayaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.26

तस्य देवाधिदेवस्य प्रसादात्परमेष्ठिनः स्रष्टा त्वं भगवानाद्यः पालकः परमार्थतः

tasya devādhidevasya prasādātparameṣṭhinaḥ sraṣṭā tvaṃ bhagavānādyaḥ pālakaḥ paramārthataḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.27

अहं च तपसाराध्य रुद्रं त्रिदशनायकम् त्वया सह जगत्सर्वं स्रक्ष्याम्यत्र न संशयः

ahaṃ ca tapasārādhya rudraṃ tridaśanāyakam tvayā saha jagatsarvaṃ srakṣyāmyatra na saṃśayaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.28

एवं विष्णुमुपालभ्य भगवानब्जसम्भवः एवं विज्ञापयामास तपसा प्राप्य शंकरम्

evaṃ viṣṇumupālabhya bhagavānabjasambhavaḥ evaṃ vijñāpayāmāsa tapasā prāpya śaṃkaram

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.29

भगवन् देवदेवेश विश्वेश्वर महेश्वर तव वामांगजो विष्णुर्दक्षिणांगभवो ह्यहम्

bhagavan devadeveśa viśveśvara maheśvara tava vāmāṃgajo viṣṇurdakṣiṇāṃgabhavo hyaham

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.30

मया सह जगत्सर्वं तथाप्यसृजदच्युतः स मत्सरादुपालब्धस्त्वदाश्रयबलान्मया

mayā saha jagatsarvaṃ tathāpyasṛjadacyutaḥ sa matsarādupālabdhastvadāśrayabalānmayā

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.31

मद्भावान्नाधिकस्तेति भावस्त्वयि महेश्वरे त्वत्त एव समुत्पत्तिरावयोस्सदृशी यतः

madbhāvānnādhikasteti bhāvastvayi maheśvare tvatta eva samutpattirāvayossadṛśī yataḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.32

तस्य भक्त्या यथापूर्वं प्रसादं कृतवानसि तथा ममापि तत्सर्वं दातुमर्हसि शंकर

tasya bhaktyā yathāpūrvaṃ prasādaṃ kṛtavānasi tathā mamāpi tatsarvaṃ dātumarhasi śaṃkara

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.33

इति विज्ञापितस्तेन भगवान् भगनेत्रहा न्यायेन वै ददौ सर्वं तस्यापि स घृणानिधिः

iti vijñāpitastena bhagavān bhaganetrahā nyāyena vai dadau sarvaṃ tasyāpi sa ghṛṇānidhiḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.34

लब्ध्वैवमीश्वरादेव ब्रह्मा सर्वात्मतां क्षणात् त्वरमाणोथ संगम्य ददर्श पुरुषोत्तमम्

labdhvaivamīśvarādeva brahmā sarvātmatāṃ kṣaṇāt tvaramāṇotha saṃgamya dadarśa puruṣottamam

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.35

क्षीरार्णवालये शुभ्रे विमाने सूर्यसंनिभे हेमरत्नान्विते दिव्ये मनसा तेन निर्मिते

kṣīrārṇavālaye śubhre vimāne sūryasaṃnibhe hemaratnānvite divye manasā tena nirmite

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.36

अनंतभोगशय्यायां शयानं पंकजेक्षणम् चतुर्भुजमुदारांगं सर्वाभरणभूषितम्

anaṃtabhogaśayyāyāṃ śayānaṃ paṃkajekṣaṇam caturbhujamudārāṃgaṃ sarvābharaṇabhūṣitam

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.37

शंखचक्रधरं सौम्यं चन्द्रबिंबसमाननम् श्रीवत्सवक्षसं देवं प्रसन्नमधुरस्मितम्

śaṃkhacakradharaṃ saumyaṃ candrabiṃbasamānanam śrīvatsavakṣasaṃ devaṃ prasannamadhurasmitam

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.38

धरामृदुकरांभोजस्पर्शरक्तपदांबुजम् क्षीरार्णवामृतमिव शयानं योगनिद्रया

dharāmṛdukarāṃbhojasparśaraktapadāṃbujam kṣīrārṇavāmṛtamiva śayānaṃ yoganidrayā

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.39

तमसा कालरुद्राख्यं रजसा कनकांडजम् सत्त्वेन सर्वगं विष्णुं निर्गुणत्वे महेश्वरम्

tamasā kālarudrākhyaṃ rajasā kanakāṃḍajam sattvena sarvagaṃ viṣṇuṃ nirguṇatve maheśvaram

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.40

तं दृष्ट्वा पुरुषं ब्रह्मा प्रगल्भमिदमब्रवीत् ग्रसामि त्वामहं विष्णो त्वमात्मानं यथा पुरा

taṃ dṛṣṭvā puruṣaṃ brahmā pragalbhamidamabravīt grasāmi tvāmahaṃ viṣṇo tvamātmānaṃ yathā purā

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.41

तस्य तद्वचनं श्रुत्वा प्रतिबुद्ध्य पितामहम् उदैक्षत महाबाहुस्स्मितमीषच्चकार च

tasya tadvacanaṃ śrutvā pratibuddhya pitāmaham udaikṣata mahābāhussmitamīṣaccakāra ca

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.42

तस्मिन्नवसरे विष्णुर्ग्रस्तस्तेन महात्मना सृष्टश्च ब्रह्मणा सद्यो भ्रुवोर्मध्यादयत्नतः

tasminnavasare viṣṇurgrastastena mahātmanā sṛṣṭaśca brahmaṇā sadyo bhruvormadhyādayatnataḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.43

तस्मिन्नवसरे साक्षाद्भगवानिन्दुभूषणः शक्तिं तयोरपि द्रष्टुमरूपो रूपमास्थितः

tasminnavasare sākṣādbhagavānindubhūṣaṇaḥ śaktiṃ tayorapi draṣṭumarūpo rūpamāsthitaḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.44

प्रसादमतुलं कर्तुं पुरा दत्तवरस्तयोः आगच्छत्तत्र यत्रेमौ ब्रह्मनारायणौ स्थितौ

prasādamatulaṃ kartuṃ purā dattavarastayoḥ āgacchattatra yatremau brahmanārāyaṇau sthitau

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.45

अथ तुष्टुवतुर्देवं प्रीतौ भीतौ च कौतुकात् प्रणेमतुश्च बहुशो बहुमानेन दूरतः

atha tuṣṭuvaturdevaṃ prītau bhītau ca kautukāt praṇematuśca bahuśo bahumānena dūrataḥ

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.46

भवोपि भगवानेतावनुगृह्य पिनाकधृक् सादरं पश्यतोरेव तयोरंतरधीयत

bhavopi bhagavānetāvanugṛhya pinākadhṛk sādaraṃ paśyatoreva tayoraṃtaradhīyata

Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 13.47

← prevnext →