← Canto 4

Canto 4, Chapter 31

Shloka 1

मैत्रेय उवाच तत उत्पन्नविज्ञाना आश्वधोक्षजभाषितम् । स्मरन्त आत्मजे भार्यां विसृज्य प्राव्रजन् गृहात् ॥ १ ॥

maitreya uvācatata utpanna-vijñānāāśv adhokṣaja-bhāṣitamsmaranta ātmaje bhāryāṁvisṛjya prāvrajan gṛhāt

Shloka 1

मैत्रेय उवाच तत उत्पन्नविज्ञाना आश्वधोक्षजभाषितम् । स्मरन्त आत्मजे भार्यां विसृज्य प्राव्रजन् गृहात् ॥ १ ॥

maitreya uvācatata utpanna-vijñānāāśv adhokṣaja-bhāṣitamsmaranta ātmaje bhāryāṁvisṛjya prāvrajan gṛhāt

Shloka 1

मैत्रेय उवाच तत उत्पन्नविज्ञाना आश्वधोक्षजभाषितम् । स्मरन्त आत्मजे भार्यां विसृज्य प्राव्रजन् गृहात् ॥ १ ॥

maitreya uvācatata utpanna-vijñānāāśv adhokṣaja-bhāṣitamsmaranta ātmaje bhāryāṁvisṛjya prāvrajan gṛhāt

Shloka 2

दीक्षिता ब्रह्मसत्रेण सर्वभूतात्ममेधसा । प्रतीच्यां दिशि वेलायां सिद्धोऽभूद्यत्र जाजलि: ॥ २ ॥

dīkṣitā brahma-satreṇasarva-bhūtātma-medhasāpratīcyāṁ diśi velāyāṁsiddho ’bhūd yatra jājaliḥ

Shloka 2

दीक्षिता ब्रह्मसत्रेण सर्वभूतात्ममेधसा । प्रतीच्यां दिशि वेलायां सिद्धोऽभूद्यत्र जाजलि: ॥ २ ॥

dīkṣitā brahma-satreṇasarva-bhūtātma-medhasāpratīcyāṁ diśi velāyāṁsiddho ’bhūd yatra jājaliḥ

Shloka 2

दीक्षिता ब्रह्मसत्रेण सर्वभूतात्ममेधसा । प्रतीच्यां दिशि वेलायां सिद्धोऽभूद्यत्र जाजलि: ॥ २ ॥

dīkṣitā brahma-satreṇasarva-bhūtātma-medhasāpratīcyāṁ diśi velāyāṁsiddho ’bhūd yatra jājaliḥ

Shloka 2

दीक्षिता ब्रह्मसत्रेण सर्वभूतात्ममेधसा । प्रतीच्यां दिशि वेलायां सिद्धोऽभूद्यत्र जाजलि: ॥ २ ॥

dīkṣitā brahma-satreṇasarva-bhūtātma-medhasāpratīcyāṁ diśi velāyāṁsiddho ’bhūd yatra jājaliḥ

Shloka 2

दीक्षिता ब्रह्मसत्रेण सर्वभूतात्ममेधसा । प्रतीच्यां दिशि वेलायां सिद्धोऽभूद्यत्र जाजलि: ॥ २ ॥

dīkṣitā brahma-satreṇasarva-bhūtātma-medhasāpratīcyāṁ diśi velāyāṁsiddho ’bhūd yatra jājaliḥ

Shloka 3

तान्निर्जितप्राणमनोवचोद‍ृशोजितासनान् शान्तसमानविग्रहान् । परेऽमले ब्रह्मणि योजितात्मन:सुरासुरेड्यो दद‍ृशे स्म नारद: ॥ ३ ॥

tān nirjita-prāṇa-mano-vaco-dṛśojitāsanān śānta-samāna-vigrahānpare ’male brahmaṇi yojitātmanaḥsurāsureḍyo dadṛśe sma nāradaḥ

Shloka 3

तान्निर्जितप्राणमनोवचोद‍ृशोजितासनान् शान्तसमानविग्रहान् । परेऽमले ब्रह्मणि योजितात्मन:सुरासुरेड्यो दद‍ृशे स्म नारद: ॥ ३ ॥

tān nirjita-prāṇa-mano-vaco-dṛśojitāsanān śānta-samāna-vigrahānpare ’male brahmaṇi yojitātmanaḥsurāsureḍyo dadṛśe sma nāradaḥ

Shloka 4

तमागतं त उत्थाय प्रणिपत्याभिनन्द्य च । पूजयित्वा यथादेशं सुखासीनमथाब्रुवन् ॥ ४ ॥

tam āgataṁ ta utthāyapraṇipatyābhinandya capūjayitvā yathādeśaṁsukhāsīnam athābruvan

Shloka 5

प्रचेतस ऊचु: स्वागतं ते सुरर्षेऽद्य दिष्ट्या नो दर्शनं गत: । तव चङ्‌क्रमणं ब्रह्मन्नभयाय यथा रवे: ॥ ५ ॥

pracetasa ūcuḥsvāgataṁ te surarṣe ’dyadiṣṭyā no darśanaṁ gataḥtava caṅkramaṇaṁ brahmannabhayāya yathā raveḥ

Shloka 6

यदादिष्टं भगवता शिवेनाधोक्षजेन च । तद् गृहेषु प्रसक्तानां प्रायश: क्षपितं प्रभो ॥ ६ ॥

yad ādiṣṭaṁ bhagavatāśivenādhokṣajena catad gṛheṣu prasaktānāṁprāyaśaḥ kṣapitaṁ prabho

Shloka 7

तन्न: प्रद्योतयाध्यात्मज्ञानं तत्त्वार्थदर्शनम् । येनाञ्जसा तरिष्यामो दुस्तरं भवसागरम् ॥ ७ ॥

tan naḥ pradyotayādhyātma-jñānaṁ tattvārtha-darśanamyenāñjasā tariṣyāmodustaraṁ bhava-sāgaram

Shloka 8

मैत्रेय उवाच इति प्रचेतसां पृष्टो भगवान्नारदो मुनि: । भगवत्युत्तमश्लोक आविष्टात्माब्रवीन्नृपान् ॥ ८ ॥

maitreya uvācaiti pracetasāṁ pṛṣṭobhagavān nārado muniḥbhagavaty uttama-ślokaāviṣṭātmābravīn nṛpān

Shloka 9

नारद उवाच तज्जन्म तानि कर्माणि तदायुस्तन्मनो वच: । नृणां येन हि विश्वात्मा सेव्यते हरिरीश्वर: ॥ ९ ॥

nārada uvācataj janma tāni karmāṇitad āyus tan mano vacaḥnṛṇāṁ yena hi viśvātmāsevyate harir īśvaraḥ

Shloka 9

नारद उवाच तज्जन्म तानि कर्माणि तदायुस्तन्मनो वच: । नृणां येन हि विश्वात्मा सेव्यते हरिरीश्वर: ॥ ९ ॥

nārada uvācataj janma tāni karmāṇitad āyus tan mano vacaḥnṛṇāṁ yena hi viśvātmāsevyate harir īśvaraḥ

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 10

किं जन्मभिस्त्रिभिर्वेह शौक्रसावित्रयाज्ञिकै: । कर्मभिर्वा त्रयीप्रोक्तै: पुंसोऽपि विबुधायुषा ॥ १० ॥

kiṁ janmabhis tribhir vehaśaukra-sāvitra-yājñikaiḥkarmabhir vā trayī-proktaiḥpuṁso ’pi vibudhāyuṣā

Shloka 11

श्रुतेन तपसा वा किं वचोभिश्चित्तवृत्तिभि: । बुद्ध्या वा किं निपुणया बलेनेन्द्रियराधसा ॥ ११ ॥

śrutena tapasā vā kiṁvacobhiś citta-vṛttibhiḥbuddhyā vā kiṁ nipuṇayābalenendriya-rādhasā

Shloka 11

श्रुतेन तपसा वा किं वचोभिश्चित्तवृत्तिभि: । बुद्ध्या वा किं निपुणया बलेनेन्द्रियराधसा ॥ ११ ॥

śrutena tapasā vā kiṁvacobhiś citta-vṛttibhiḥbuddhyā vā kiṁ nipuṇayābalenendriya-rādhasā

Shloka 11

श्रुतेन तपसा वा किं वचोभिश्चित्तवृत्तिभि: । बुद्ध्या वा किं निपुणया बलेनेन्द्रियराधसा ॥ ११ ॥

śrutena tapasā vā kiṁvacobhiś citta-vṛttibhiḥbuddhyā vā kiṁ nipuṇayābalenendriya-rādhasā

Shloka 11

श्रुतेन तपसा वा किं वचोभिश्चित्तवृत्तिभि: । बुद्ध्या वा किं निपुणया बलेनेन्द्रियराधसा ॥ ११ ॥

śrutena tapasā vā kiṁvacobhiś citta-vṛttibhiḥbuddhyā vā kiṁ nipuṇayābalenendriya-rādhasā

Shloka 12

किं वा योगेन साङ्ख्येन न्यासस्वाध्याययोरपि । किं वा श्रेयोभिरन्यैश्च न यत्रात्मप्रदो हरि: ॥ १२ ॥

kiṁ vā yogena sāṅkhyenanyāsa-svādhyāyayor apikiṁ vā śreyobhir anyaiś cana yatrātma-prado hariḥ

Shloka 12

किं वा योगेन साङ्ख्येन न्यासस्वाध्याययोरपि । किं वा श्रेयोभिरन्यैश्च न यत्रात्मप्रदो हरि: ॥ १२ ॥

kiṁ vā yogena sāṅkhyenanyāsa-svādhyāyayor apikiṁ vā śreyobhir anyaiś cana yatrātma-prado hariḥ

Shloka 13

श्रेयसामपि सर्वेषामात्मा ह्यवधिरर्थत: । सर्वेषामपि भूतानां हरिरात्मात्मद: प्रिय: ॥ १३ ॥

śreyasām api sarveṣāmātmā hy avadhir arthataḥsarveṣām api bhūtānāṁharir ātmātmadaḥ priyaḥ

Shloka 13

श्रेयसामपि सर्वेषामात्मा ह्यवधिरर्थत: । सर्वेषामपि भूतानां हरिरात्मात्मद: प्रिय: ॥ १३ ॥

śreyasām api sarveṣāmātmā hy avadhir arthataḥsarveṣām api bhūtānāṁharir ātmātmadaḥ priyaḥ

Shloka 13

श्रेयसामपि सर्वेषामात्मा ह्यवधिरर्थत: । सर्वेषामपि भूतानां हरिरात्मात्मद: प्रिय: ॥ १३ ॥

śreyasām api sarveṣāmātmā hy avadhir arthataḥsarveṣām api bhūtānāṁharir ātmātmadaḥ priyaḥ

Shloka 13

श्रेयसामपि सर्वेषामात्मा ह्यवधिरर्थत: । सर्वेषामपि भूतानां हरिरात्मात्मद: प्रिय: ॥ १३ ॥

śreyasām api sarveṣāmātmā hy avadhir arthataḥsarveṣām api bhūtānāṁharir ātmātmadaḥ priyaḥ

Shloka 13

श्रेयसामपि सर्वेषामात्मा ह्यवधिरर्थत: । सर्वेषामपि भूतानां हरिरात्मात्मद: प्रिय: ॥ १३ ॥

śreyasām api sarveṣāmātmā hy avadhir arthataḥsarveṣām api bhūtānāṁharir ātmātmadaḥ priyaḥ

Shloka 14

यथा तरोर्मूलनिषेचनेनतृप्यन्ति तत्स्कन्धभुजोपशाखा: । प्राणोपहाराच्च यथेन्द्रियाणांतथैव सर्वार्हणमच्युतेज्या ॥ १४ ॥

yathā taror mūla-niṣecanenatṛpyanti tat-skandha-bhujopaśākhāḥprāṇopahārāc ca yathendriyāṇāṁtathaiva sarvārhaṇam acyutejyā

Shloka 15

यथैव सूर्यात्प्रभवन्ति वार:पुनश्च तस्मिन्प्रविशन्ति काले । भूतानि भूमौ स्थिरजङ्गमानितथा हरावेव गुणप्रवाह: ॥ १५ ॥

yathaiva sūryāt prabhavanti vāraḥpunaś ca tasmin praviśanti kālebhūtāni bhūmau sthira-jaṅgamānitathā harāv eva guṇa-pravāhaḥ

Shloka 15

यथैव सूर्यात्प्रभवन्ति वार:पुनश्च तस्मिन्प्रविशन्ति काले । भूतानि भूमौ स्थिरजङ्गमानितथा हरावेव गुणप्रवाह: ॥ १५ ॥

yathaiva sūryāt prabhavanti vāraḥpunaś ca tasmin praviśanti kālebhūtāni bhūmau sthira-jaṅgamānitathā harāv eva guṇa-pravāhaḥ

Shloka 15

यथैव सूर्यात्प्रभवन्ति वार:पुनश्च तस्मिन्प्रविशन्ति काले । भूतानि भूमौ स्थिरजङ्गमानितथा हरावेव गुणप्रवाह: ॥ १५ ॥

yathaiva sūryāt prabhavanti vāraḥpunaś ca tasmin praviśanti kālebhūtāni bhūmau sthira-jaṅgamānitathā harāv eva guṇa-pravāhaḥ

Shloka 15

यथैव सूर्यात्प्रभवन्ति वार:पुनश्च तस्मिन्प्रविशन्ति काले । भूतानि भूमौ स्थिरजङ्गमानितथा हरावेव गुणप्रवाह: ॥ १५ ॥

yathaiva sūryāt prabhavanti vāraḥpunaś ca tasmin praviśanti kālebhūtāni bhūmau sthira-jaṅgamānitathā harāv eva guṇa-pravāhaḥ

Shloka 16

एतत्पदं तज्जगदात्मन: परंसकृद्विभातं सवितुर्यथा प्रभा । यथासवो जाग्रति सुप्तशक्तयोद्रव्यक्रियाज्ञानभिदाभ्रमात्यय: ॥ १६ ॥

etat padaṁ taj jagad-ātmanaḥ paraṁsakṛd vibhātaṁ savitur yathā prabhāyathāsavo jāgrati supta-śaktayodravya-kriyā-jñāna-bhidā-bhramātyayaḥ

Shloka 16

एतत्पदं तज्जगदात्मन: परंसकृद्विभातं सवितुर्यथा प्रभा । यथासवो जाग्रति सुप्तशक्तयोद्रव्यक्रियाज्ञानभिदाभ्रमात्यय: ॥ १६ ॥

etat padaṁ taj jagad-ātmanaḥ paraṁsakṛd vibhātaṁ savitur yathā prabhāyathāsavo jāgrati supta-śaktayodravya-kriyā-jñāna-bhidā-bhramātyayaḥ

Shloka 16

एतत्पदं तज्जगदात्मन: परंसकृद्विभातं सवितुर्यथा प्रभा । यथासवो जाग्रति सुप्तशक्तयोद्रव्यक्रियाज्ञानभिदाभ्रमात्यय: ॥ १६ ॥

etat padaṁ taj jagad-ātmanaḥ paraṁsakṛd vibhātaṁ savitur yathā prabhāyathāsavo jāgrati supta-śaktayodravya-kriyā-jñāna-bhidā-bhramātyayaḥ

Shloka 16

एतत्पदं तज्जगदात्मन: परंसकृद्विभातं सवितुर्यथा प्रभा । यथासवो जाग्रति सुप्तशक्तयोद्रव्यक्रियाज्ञानभिदाभ्रमात्यय: ॥ १६ ॥

etat padaṁ taj jagad-ātmanaḥ paraṁsakṛd vibhātaṁ savitur yathā prabhāyathāsavo jāgrati supta-śaktayodravya-kriyā-jñāna-bhidā-bhramātyayaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 17

यथा नभस्यभ्रतम:प्रकाशाभवन्ति भूपा न भवन्त्यनुक्रमात् । एवं परे ब्रह्मणि शक्तयस्त्वमूरजस्तम:सत्त्वमिति प्रवाह: ॥ १७ ॥

yathā nabhasy abhra-tamaḥ-prakāśābhavanti bhūpā na bhavanty anukramātevaṁ pare brahmaṇi śaktayas tv amūrajas tamaḥ sattvam iti pravāhaḥ

Shloka 18

तेनैकमात्मानमशेषदेहिनांकालं प्रधानं पुरुषं परेशम् । स्वतेजसा ध्वस्तगुणप्रवाह-मात्मैकभावेन भजध्वमद्धा ॥ १८ ॥

tenaikam ātmānam aśeṣa-dehināṁkālaṁ pradhānaṁ puruṣaṁ pareśamsva-tejasā dhvasta-guṇa-pravāhamātmaika-bhāvena bhajadhvam addhā

Shloka 19

दयया सर्वभूतेषु सन्तुष्ट्या येन केन वा । सर्वेन्द्रियोपशान्त्या च तुष्यत्याशु जनार्दन: ॥ १९ ॥

dayayā sarva-bhūteṣusantuṣṭyā yena kena vāsarvendriyopaśāntyā catuṣyaty āśu janārdanaḥ

Shloka 19

दयया सर्वभूतेषु सन्तुष्ट्या येन केन वा । सर्वेन्द्रियोपशान्त्या च तुष्यत्याशु जनार्दन: ॥ १९ ॥

dayayā sarva-bhūteṣusantuṣṭyā yena kena vāsarvendriyopaśāntyā catuṣyaty āśu janārdanaḥ

Shloka 19

दयया सर्वभूतेषु सन्तुष्ट्या येन केन वा । सर्वेन्द्रियोपशान्त्या च तुष्यत्याशु जनार्दन: ॥ १९ ॥

dayayā sarva-bhūteṣusantuṣṭyā yena kena vāsarvendriyopaśāntyā catuṣyaty āśu janārdanaḥ

Shloka 20

अपहतसकलैषणामलात्म-न्यविरतमेधितभावनोपहूत: । निजजनवशगत्वमात्मनोऽय-न्न सरति छिद्रवदक्षर: सतां हि ॥ २० ॥

apahata-sakalaiṣaṇāmalātmanyaviratam edhita-bhāvanopahūtaḥnija-jana-vaśa-gatvam ātmano ’yanna sarati chidravad akṣaraḥ satāṁ hi

Shloka 20

अपहतसकलैषणामलात्म-न्यविरतमेधितभावनोपहूत: । निजजनवशगत्वमात्मनोऽय-न्न सरति छिद्रवदक्षर: सतां हि ॥ २० ॥

apahata-sakalaiṣaṇāmalātmanyaviratam edhita-bhāvanopahūtaḥnija-jana-vaśa-gatvam ātmano ’yanna sarati chidravad akṣaraḥ satāṁ hi

Shloka 20

अपहतसकलैषणामलात्म-न्यविरतमेधितभावनोपहूत: । निजजनवशगत्वमात्मनोऽय-न्न सरति छिद्रवदक्षर: सतां हि ॥ २० ॥

apahata-sakalaiṣaṇāmalātmanyaviratam edhita-bhāvanopahūtaḥnija-jana-vaśa-gatvam ātmano ’yanna sarati chidravad akṣaraḥ satāṁ hi

Shloka 20

अपहतसकलैषणामलात्म-न्यविरतमेधितभावनोपहूत: । निजजनवशगत्वमात्मनोऽय-न्न सरति छिद्रवदक्षर: सतां हि ॥ २० ॥

apahata-sakalaiṣaṇāmalātmanyaviratam edhita-bhāvanopahūtaḥnija-jana-vaśa-gatvam ātmano ’yanna sarati chidravad akṣaraḥ satāṁ hi

Shloka 21

न भजति कुमनीषिणां स इज्यांहरिरधनात्मधनप्रियो रसज्ञ: । श्रुतधनकुलकर्मणां मदैर्येविदधति पापमकिञ्चनेषु सत्सु ॥ २१ ॥

na bhajati kumanīṣiṇāṁ sa ijyāṁharir adhanātma-dhana-priyo rasa-jñaḥśruta-dhana-kula-karmaṇāṁ madair yevidadhati pāpam akiñcaneṣu satsu

Shloka 22

श्रियमनुचरतीं तदर्थिनश्चद्विपदपतीन् विबुधांश्च यत्स्वपूर्ण: । न भजति निजभृत्यवर्गतन्त्र:कथममुमुद्विसृजेत्पुमान् कृतज्ञ: ॥ २२ ॥

śriyam anucaratīṁ tad-arthinaś cadvipada-patīn vibudhāṁś ca yat sva-pūrṇaḥna bhajati nija-bhṛtya-varga-tantraḥkatham amum udvisṛjet pumān kṛta-jñaḥ

Shloka 23

मैत्रेय उवाच इति प्रचेतसो राजन्नन्याश्च भगवत्कथा: । श्रावयित्वा ब्रह्मलोकं ययौ स्वायम्भुवो मुनि: ॥ २३ ॥

maitreya uvācaiti pracetaso rājannanyāś ca bhagavat-kathāḥśrāvayitvā brahma-lokaṁyayau svāyambhuvo muniḥ

Shloka 24

तेऽपि तन्मुखनिर्यातं यशो लोकमलापहम् । हरेर्निशम्य तत्पादं ध्यायन्तस्तद्गतिं ययु: ॥ २४ ॥

te ’pi tan-mukha-niryātaṁyaśo loka-malāpahamharer niśamya tat-pādaṁdhyāyantas tad-gatiṁ yayuḥ

Shloka 24

तेऽपि तन्मुखनिर्यातं यशो लोकमलापहम् । हरेर्निशम्य तत्पादं ध्यायन्तस्तद्गतिं ययु: ॥ २४ ॥

te ’pi tan-mukha-niryātaṁyaśo loka-malāpahamharer niśamya tat-pādaṁdhyāyantas tad-gatiṁ yayuḥ

Shloka 25

एतत्तेऽभिहितं क्षत्तर्यन्मां त्वं परिपृष्टवान् । प्रचेतसां नारदस्य संवादं हरिकीर्तनम् ॥ २५ ॥

etat te ’bhihitaṁ kṣattaryan māṁ tvaṁ paripṛṣṭavānpracetasāṁ nāradasyasaṁvādaṁ hari-kīrtanam

Shloka 26

श्रीशुक उवाच य एष उत्तानपदो मानवस्यानुवर्णित: । वंश: प्रियव्रतस्यापि निबोध नृपसत्तम ॥ २६ ॥

śrī-śuka uvācaya eṣa uttānapadomānavasyānuvarṇitaḥvaṁśaḥ priyavratasyāpinibodha nṛpa-sattama

Shloka 28

इमां तु कौषारविणोपवर्णितांक्षत्ता निशम्याजितवादसत्कथाम् । प्रवृद्धभावोऽश्रुकलाकुलो मुने-र्दधार मूर्ध्ना चरणं हृदा हरे: ॥ २८ ॥

imāṁ tu kauṣāraviṇopavarṇitāṁkṣattā niśamyājita-vāda-sat-kathāmpravṛddha-bhāvo ’śru-kalākulo munerdadhāra mūrdhnā caraṇaṁ hṛdā hareḥ

Shloka 28

इमां तु कौषारविणोपवर्णितांक्षत्ता निशम्याजितवादसत्कथाम् । प्रवृद्धभावोऽश्रुकलाकुलो मुने-र्दधार मूर्ध्ना चरणं हृदा हरे: ॥ २८ ॥

imāṁ tu kauṣāraviṇopavarṇitāṁkṣattā niśamyājita-vāda-sat-kathāmpravṛddha-bhāvo ’śru-kalākulo munerdadhāra mūrdhnā caraṇaṁ hṛdā hareḥ

Shloka 29

विदुर उवाच सोऽयमद्य महायोगिन् भवता करुणात्मना । दर्शितस्तमस: पारो यत्राकिञ्चनगो हरि: ॥ २९ ॥

vidura uvācaso ’yam adya mahā-yoginbhavatā karuṇātmanādarśitas tamasaḥ pāroyatrākiñcana-go hariḥ

Shloka 30

श्रीशुक उवाच इत्यानम्य तमामन्‍त्र्य विदुरो गजसाह्वयम् । स्वानां दिद‍ृक्षु: प्रययौ ज्ञातीनां निर्वृताशय: ॥ ३० ॥

śrī-śuka uvācaity ānamya tam āmantryaviduro gajasāhvayamsvānāṁ didṛkṣuḥ prayayaujñātīnāṁ nirvṛtāśayaḥ

← PrevNext →