Canto 4, Chapter 29
प्राचीनबर्हिरुवाचभगवंस्ते वचोऽस्माभिर्न सम्यगवगम्यते । कवयस्तद्विजानन्ति न वयं कर्ममोहिता: ॥ १ ॥
prācīnabarhir uvācabhagavaṁs te vaco ’smābhirna samyag avagamyatekavayas tad vijānantina vayaṁ karma-mohitāḥ
प्राचीनबर्हिरुवाचभगवंस्ते वचोऽस्माभिर्न सम्यगवगम्यते । कवयस्तद्विजानन्ति न वयं कर्ममोहिता: ॥ १ ॥
prācīnabarhir uvācabhagavaṁs te vaco ’smābhirna samyag avagamyatekavayas tad vijānantina vayaṁ karma-mohitāḥ
प्राचीनबर्हिरुवाचभगवंस्ते वचोऽस्माभिर्न सम्यगवगम्यते । कवयस्तद्विजानन्ति न वयं कर्ममोहिता: ॥ १ ॥
prācīnabarhir uvācabhagavaṁs te vaco ’smābhirna samyag avagamyatekavayas tad vijānantina vayaṁ karma-mohitāḥ
नारद उवाच पुरुषं पुरञ्जनं विद्याद्यद् व्यनक्त्यात्मन: पुरम् । एकद्वित्रिचतुष्पादं बहुपादमपादकम् ॥ २ ॥
nārada uvācapuruṣaṁ purañjanaṁ vidyādyad vyanakty ātmanaḥ purameka-dvi-tri-catuṣ-pādaṁbahu-pādam apādakam
योऽविज्ञाताहृतस्तस्य पुरुषस्य सखेश्वर: । यन्न विज्ञायते पुम्भिर्नामभिर्वा क्रियागुणै: ॥ ३ ॥
yo ’vijñātāhṛtas tasyapuruṣasya sakheśvaraḥyan na vijñāyate pumbhirnāmabhir vā kriyā-guṇaiḥ
योऽविज्ञाताहृतस्तस्य पुरुषस्य सखेश्वर: । यन्न विज्ञायते पुम्भिर्नामभिर्वा क्रियागुणै: ॥ ३ ॥
yo ’vijñātāhṛtas tasyapuruṣasya sakheśvaraḥyan na vijñāyate pumbhirnāmabhir vā kriyā-guṇaiḥ
योऽविज्ञाताहृतस्तस्य पुरुषस्य सखेश्वर: । यन्न विज्ञायते पुम्भिर्नामभिर्वा क्रियागुणै: ॥ ३ ॥
yo ’vijñātāhṛtas tasyapuruṣasya sakheśvaraḥyan na vijñāyate pumbhirnāmabhir vā kriyā-guṇaiḥ
यदा जिघृक्षन् पुरुष: कार्त्स्न्येन प्रकृतेर्गुणान् । नवद्वारं द्विहस्ताङ्घ्रि तत्रामनुत साध्विति ॥ ४ ॥
yadā jighṛkṣan puruṣaḥkārtsnyena prakṛter guṇānnava-dvāraṁ dvi-hastāṅghritatrāmanuta sādhv iti
यदा जिघृक्षन् पुरुष: कार्त्स्न्येन प्रकृतेर्गुणान् । नवद्वारं द्विहस्ताङ्घ्रि तत्रामनुत साध्विति ॥ ४ ॥
yadā jighṛkṣan puruṣaḥkārtsnyena prakṛter guṇānnava-dvāraṁ dvi-hastāṅghritatrāmanuta sādhv iti
यदा जिघृक्षन् पुरुष: कार्त्स्न्येन प्रकृतेर्गुणान् । नवद्वारं द्विहस्ताङ्घ्रि तत्रामनुत साध्विति ॥ ४ ॥
yadā jighṛkṣan puruṣaḥkārtsnyena prakṛter guṇānnava-dvāraṁ dvi-hastāṅghritatrāmanuta sādhv iti
यदा जिघृक्षन् पुरुष: कार्त्स्न्येन प्रकृतेर्गुणान् । नवद्वारं द्विहस्ताङ्घ्रि तत्रामनुत साध्विति ॥ ४ ॥
yadā jighṛkṣan puruṣaḥkārtsnyena prakṛter guṇānnava-dvāraṁ dvi-hastāṅghritatrāmanuta sādhv iti
यदा जिघृक्षन् पुरुष: कार्त्स्न्येन प्रकृतेर्गुणान् । नवद्वारं द्विहस्ताङ्घ्रि तत्रामनुत साध्विति ॥ ४ ॥
yadā jighṛkṣan puruṣaḥkārtsnyena prakṛter guṇānnava-dvāraṁ dvi-hastāṅghritatrāmanuta sādhv iti
बुद्धिं तु प्रमदां विद्यान्ममाहमिति यत्कृतम् । यामधिष्ठाय देहेऽस्मिन् पुमान् भुङ्क्तेऽक्षभिर्गुणान् ॥ ५ ॥
buddhiṁ tu pramadāṁ vidyānmamāham iti yat-kṛtamyām adhiṣṭhāya dehe ’sminpumān bhuṅkte ’kṣabhir guṇān
बुद्धिं तु प्रमदां विद्यान्ममाहमिति यत्कृतम् । यामधिष्ठाय देहेऽस्मिन् पुमान् भुङ्क्तेऽक्षभिर्गुणान् ॥ ५ ॥
buddhiṁ tu pramadāṁ vidyānmamāham iti yat-kṛtamyām adhiṣṭhāya dehe ’sminpumān bhuṅkte ’kṣabhir guṇān
बुद्धिं तु प्रमदां विद्यान्ममाहमिति यत्कृतम् । यामधिष्ठाय देहेऽस्मिन् पुमान् भुङ्क्तेऽक्षभिर्गुणान् ॥ ५ ॥
buddhiṁ tu pramadāṁ vidyānmamāham iti yat-kṛtamyām adhiṣṭhāya dehe ’sminpumān bhuṅkte ’kṣabhir guṇān
सखाय इन्द्रियगणा ज्ञानं कर्म च यत्कृतम् । सख्यस्तद्वृत्तय: प्राण: पञ्चवृत्तिर्यथोरग: ॥ ६ ॥
sakhāya indriya-gaṇājñānaṁ karma ca yat-kṛtamsakhyas tad-vṛttayaḥ prāṇaḥpañca-vṛttir yathoragaḥ
सखाय इन्द्रियगणा ज्ञानं कर्म च यत्कृतम् । सख्यस्तद्वृत्तय: प्राण: पञ्चवृत्तिर्यथोरग: ॥ ६ ॥
sakhāya indriya-gaṇājñānaṁ karma ca yat-kṛtamsakhyas tad-vṛttayaḥ prāṇaḥpañca-vṛttir yathoragaḥ
सखाय इन्द्रियगणा ज्ञानं कर्म च यत्कृतम् । सख्यस्तद्वृत्तय: प्राण: पञ्चवृत्तिर्यथोरग: ॥ ६ ॥
sakhāya indriya-gaṇājñānaṁ karma ca yat-kṛtamsakhyas tad-vṛttayaḥ prāṇaḥpañca-vṛttir yathoragaḥ
बृहद्बलं मनो विद्यादुभयेन्द्रियनायकम् । पञ्चाला: पञ्च विषया यन्मध्ये नवखं पुरम् ॥ ७ ॥
bṛhad-balaṁ mano vidyādubhayendriya-nāyakampañcālāḥ pañca viṣayāyan-madhye nava-khaṁ puram
अक्षिणी नासिके कर्णौ मुखं शिश्नगुदाविति । द्वे द्वे द्वारौ बहिर्याति यस्तदिन्द्रियसंयुत: ॥ ८ ॥
akṣiṇī nāsike karṇaumukhaṁ śiśna-gudāv itidve dve dvārau bahir yātiyas tad-indriya-saṁyutaḥ
अक्षिणी नासिके आस्यमिति पञ्चपुर: कृता: । दक्षिणा दक्षिण: कर्ण उत्तरा चोत्तर: स्मृत: । पश्चिमे इत्यधोद्वारौ गुदं शिश्नमिहोच्यते ॥ ९ ॥
akṣiṇī nāsike āsyamiti pañca puraḥ kṛtāḥdakṣiṇā dakṣiṇaḥ karṇauttarā cottaraḥ smṛtaḥpaścime ity adho dvāraugudaṁ śiśnam ihocyate
खद्योताविर्मुखी चात्र नेत्रे एकत्र निर्मिते । रूपं विभ्राजितं ताभ्यां विचष्टे चक्षुषेश्वर: ॥ १० ॥
khadyotāvirmukhī cātranetre ekatra nirmiterūpaṁ vibhrājitaṁ tābhyāṁvicaṣṭe cakṣuṣeśvaraḥ
नलिनी नालिनी नासे गन्ध: सौरभ उच्यते । घ्राणोऽवधूतो मुख्यास्यं विपणो वाग्रसविद्रस: ॥ ११ ॥
nalinī nālinī nāsegandhaḥ saurabha ucyateghrāṇo ’vadhūto mukhyāsyaṁvipaṇo vāg rasavid rasaḥ
नलिनी नालिनी नासे गन्ध: सौरभ उच्यते । घ्राणोऽवधूतो मुख्यास्यं विपणो वाग्रसविद्रस: ॥ ११ ॥
nalinī nālinī nāsegandhaḥ saurabha ucyateghrāṇo ’vadhūto mukhyāsyaṁvipaṇo vāg rasavid rasaḥ
नलिनी नालिनी नासे गन्ध: सौरभ उच्यते । घ्राणोऽवधूतो मुख्यास्यं विपणो वाग्रसविद्रस: ॥ ११ ॥
nalinī nālinī nāsegandhaḥ saurabha ucyateghrāṇo ’vadhūto mukhyāsyaṁvipaṇo vāg rasavid rasaḥ
प्रवृत्तं च निवृत्तं च शास्त्रं पञ्चालसंज्ञितम् । पितृयानं देवयानं श्रोत्राच्छ्रुतधराद्व्रजेत् ॥ १३ ॥
pravṛttaṁ ca nivṛttaṁ caśāstraṁ pañcāla-saṁjñitampitṛ-yānaṁ deva-yānaṁśrotrāc chruta-dharād vrajet
आसुरी मेढ्रमर्वाग्द्वार्व्यवायो ग्रामिणां रति: । उपस्थो दुर्मद: प्रोक्तो निऋर्तिर्गुद उच्यते ॥ १४ ॥
āsurī meḍhram arvāg-dvārvyavāyo grāmiṇāṁ ratiḥupastho durmadaḥ proktonirṛtir guda ucyate
अन्त:पुरं च हृदयं विषूचिर्मन उच्यते । तत्र मोहं प्रसादं वा हर्षं प्राप्नोति तद्गुणै: ॥ १६ ॥
antaḥ-puraṁ ca hṛdayaṁviṣūcir mana ucyatetatra mohaṁ prasādaṁ vāharṣaṁ prāpnoti tad-guṇaiḥ
अन्त:पुरं च हृदयं विषूचिर्मन उच्यते । तत्र मोहं प्रसादं वा हर्षं प्राप्नोति तद्गुणै: ॥ १६ ॥
antaḥ-puraṁ ca hṛdayaṁviṣūcir mana ucyatetatra mohaṁ prasādaṁ vāharṣaṁ prāpnoti tad-guṇaiḥ
यथा यथा विक्रियते गुणाक्तो विकरोति वा । तथा तथोपद्रष्टात्मा तद्वृत्तीरनुकार्यते ॥ १७ ॥
yathā yathā vikriyateguṇākto vikaroti vātathā tathopadraṣṭātmātad-vṛttīr anukāryate
देहो रथस्त्विन्द्रियाश्व: संवत्सररयोऽगति: । द्विकर्मचक्रस्त्रिगुणध्वज: पञ्चासुबन्धुर: ॥ १८ ॥ मनोरश्मिर्बुद्धिसूतो हृन्नीडो द्वन्द्वकूबर: । पञ्चेन्द्रियार्थप्रक्षेप: सप्तधातुवरूथक: ॥ १९ ॥ आकूतिर्विक्रमो बाह्यो मृगतृष्णां प्रधावति । एकादशेन्द्रियचमू: पञ्चसूनाविनोदकृत् ॥ २० ॥
deho rathas tv indriyāśvaḥsaṁvatsara-rayo ’gatiḥdvi-karma-cakras tri-guṇa-dhvajaḥ pañcāsu-bandhuraḥ
देहो रथस्त्विन्द्रियाश्व: संवत्सररयोऽगति: । द्विकर्मचक्रस्त्रिगुणध्वज: पञ्चासुबन्धुर: ॥ १८ ॥ मनोरश्मिर्बुद्धिसूतो हृन्नीडो द्वन्द्वकूबर: । पञ्चेन्द्रियार्थप्रक्षेप: सप्तधातुवरूथक: ॥ १९ ॥ आकूतिर्विक्रमो बाह्यो मृगतृष्णां प्रधावति । एकादशेन्द्रियचमू: पञ्चसूनाविनोदकृत् ॥ २० ॥
deho rathas tv indriyāśvaḥsaṁvatsara-rayo ’gatiḥdvi-karma-cakras tri-guṇa-dhvajaḥ pañcāsu-bandhuraḥ
देहो रथस्त्विन्द्रियाश्व: संवत्सररयोऽगति: । द्विकर्मचक्रस्त्रिगुणध्वज: पञ्चासुबन्धुर: ॥ १८ ॥ मनोरश्मिर्बुद्धिसूतो हृन्नीडो द्वन्द्वकूबर: । पञ्चेन्द्रियार्थप्रक्षेप: सप्तधातुवरूथक: ॥ १९ ॥ आकूतिर्विक्रमो बाह्यो मृगतृष्णां प्रधावति । एकादशेन्द्रियचमू: पञ्चसूनाविनोदकृत् ॥ २० ॥
deho rathas tv indriyāśvaḥsaṁvatsara-rayo ’gatiḥdvi-karma-cakras tri-guṇa-dhvajaḥ pañcāsu-bandhuraḥ
देहो रथस्त्विन्द्रियाश्व: संवत्सररयोऽगति: । द्विकर्मचक्रस्त्रिगुणध्वज: पञ्चासुबन्धुर: ॥ १८ ॥ मनोरश्मिर्बुद्धिसूतो हृन्नीडो द्वन्द्वकूबर: । पञ्चेन्द्रियार्थप्रक्षेप: सप्तधातुवरूथक: ॥ १९ ॥ आकूतिर्विक्रमो बाह्यो मृगतृष्णां प्रधावति । एकादशेन्द्रियचमू: पञ्चसूनाविनोदकृत् ॥ २० ॥
deho rathas tv indriyāśvaḥsaṁvatsara-rayo ’gatiḥdvi-karma-cakras tri-guṇa-dhvajaḥ pañcāsu-bandhuraḥ
देहो रथस्त्विन्द्रियाश्व: संवत्सररयोऽगति: । द्विकर्मचक्रस्त्रिगुणध्वज: पञ्चासुबन्धुर: ॥ १८ ॥ मनोरश्मिर्बुद्धिसूतो हृन्नीडो द्वन्द्वकूबर: । पञ्चेन्द्रियार्थप्रक्षेप: सप्तधातुवरूथक: ॥ १९ ॥ आकूतिर्विक्रमो बाह्यो मृगतृष्णां प्रधावति । एकादशेन्द्रियचमू: पञ्चसूनाविनोदकृत् ॥ २० ॥
deho rathas tv indriyāśvaḥsaṁvatsara-rayo ’gatiḥdvi-karma-cakras tri-guṇa-dhvajaḥ pañcāsu-bandhuraḥ
संवत्सरश्चण्डवेग: कालो येनोपलक्षित: । तस्याहानीह गन्धर्वा गन्धर्व्यो रात्रय: स्मृता: । हरन्त्यायु: परिक्रान्त्या षष्ट्युत्तरशतत्रयम् ॥ २१ ॥
saṁvatsaraś caṇḍavegaḥkālo yenopalakṣitaḥtasyāhānīha gandharvāgandharvyo rātrayaḥ smṛtāḥharanty āyuḥ parikrāntyāṣaṣṭy-uttara-śata-trayam
कालकन्या जरा साक्षाल्लोकस्तां नाभिनन्दति । स्वसारं जगृहे मृत्यु: क्षयाय यवनेश्वर: ॥ २२ ॥
kāla-kanyā jarā sākṣāllokas tāṁ nābhinandatisvasāraṁ jagṛhe mṛtyuḥkṣayāya yavaneśvaraḥ
आधयो व्याधयस्तस्य सैनिका यवनाश्चरा: । भूतोपसर्गाशुरय: प्रज्वारो द्विविधो ज्वर: ॥ २३ ॥ एवं बहुविधैर्दु:खैर्दैवभूतात्मसम्भवै: । क्लिश्यमान: शतं वर्षं देहे देही तमोवृत: ॥ २४ ॥ प्राणेन्द्रियमनोधर्मानात्मन्यध्यस्य निर्गुण: । शेते कामलवान्ध्यायन्ममाहमिति कर्मकृत् ॥ २५ ॥
ādhayo vyādhayas tasyasainikā yavanāś carāḥbhūtopasargāśu-rayaḥprajvāro dvi-vidho jvaraḥ
आधयो व्याधयस्तस्य सैनिका यवनाश्चरा: । भूतोपसर्गाशुरय: प्रज्वारो द्विविधो ज्वर: ॥ २३ ॥ एवं बहुविधैर्दु:खैर्दैवभूतात्मसम्भवै: । क्लिश्यमान: शतं वर्षं देहे देही तमोवृत: ॥ २४ ॥ प्राणेन्द्रियमनोधर्मानात्मन्यध्यस्य निर्गुण: । शेते कामलवान्ध्यायन्ममाहमिति कर्मकृत् ॥ २५ ॥
ādhayo vyādhayas tasyasainikā yavanāś carāḥbhūtopasargāśu-rayaḥprajvāro dvi-vidho jvaraḥ
यदात्मानमविज्ञाय भगवन्तं परं गुरुम् । पुरुषस्तु विषज्जेत गुणेषु प्रकृते: स्वदृक् ॥ २६ ॥ गुणाभिमानी स तदा कर्माणि कुरुतेऽवश: । शुक्लं कृष्णं लोहितं वा यथाकर्माभिजायते ॥ २७ ॥
yadātmānam avijñāyabhagavantaṁ paraṁ gurumpuruṣas tu viṣajjetaguṇeṣu prakṛteḥ sva-dṛk
यदात्मानमविज्ञाय भगवन्तं परं गुरुम् । पुरुषस्तु विषज्जेत गुणेषु प्रकृते: स्वदृक् ॥ २६ ॥ गुणाभिमानी स तदा कर्माणि कुरुतेऽवश: । शुक्लं कृष्णं लोहितं वा यथाकर्माभिजायते ॥ २७ ॥
yadātmānam avijñāyabhagavantaṁ paraṁ gurumpuruṣas tu viṣajjetaguṇeṣu prakṛteḥ sva-dṛk
यदात्मानमविज्ञाय भगवन्तं परं गुरुम् । पुरुषस्तु विषज्जेत गुणेषु प्रकृते: स्वदृक् ॥ २६ ॥ गुणाभिमानी स तदा कर्माणि कुरुतेऽवश: । शुक्लं कृष्णं लोहितं वा यथाकर्माभिजायते ॥ २७ ॥
yadātmānam avijñāyabhagavantaṁ paraṁ gurumpuruṣas tu viṣajjetaguṇeṣu prakṛteḥ sva-dṛk
शुक्लात्प्रकाशभूयिष्ठाँल्लोकानाप्नोति कर्हिचित् । दु:खोदर्कान् क्रियायासांस्तम:शोकोत्कटान् क्वचित् ॥ २८ ॥
śuklāt prakāśa-bhūyiṣṭhāḻlokān āpnoti karhicitduḥkhodarkān kriyāyāsāṁstamaḥ-śokotkaṭān kvacit
क्वचित्पुमान् क्वचिच्च स्त्री क्वचिन्नोभयमन्धधी: । देवो मनुष्यस्तिर्यग्वा यथाकर्मगुणं भव: ॥ २९ ॥
kvacit pumān kvacic ca strīkvacin nobhayam andha-dhīḥdevo manuṣyas tiryag vāyathā-karma-guṇaṁ bhavaḥ
क्वचित्पुमान् क्वचिच्च स्त्री क्वचिन्नोभयमन्धधी: । देवो मनुष्यस्तिर्यग्वा यथाकर्मगुणं भव: ॥ २९ ॥
kvacit pumān kvacic ca strīkvacin nobhayam andha-dhīḥdevo manuṣyas tiryag vāyathā-karma-guṇaṁ bhavaḥ
क्वचित्पुमान् क्वचिच्च स्त्री क्वचिन्नोभयमन्धधी: । देवो मनुष्यस्तिर्यग्वा यथाकर्मगुणं भव: ॥ २९ ॥
kvacit pumān kvacic ca strīkvacin nobhayam andha-dhīḥdevo manuṣyas tiryag vāyathā-karma-guṇaṁ bhavaḥ
क्वचित्पुमान् क्वचिच्च स्त्री क्वचिन्नोभयमन्धधी: । देवो मनुष्यस्तिर्यग्वा यथाकर्मगुणं भव: ॥ २९ ॥
kvacit pumān kvacic ca strīkvacin nobhayam andha-dhīḥdevo manuṣyas tiryag vāyathā-karma-guṇaṁ bhavaḥ
क्वचित्पुमान् क्वचिच्च स्त्री क्वचिन्नोभयमन्धधी: । देवो मनुष्यस्तिर्यग्वा यथाकर्मगुणं भव: ॥ २९ ॥
kvacit pumān kvacic ca strīkvacin nobhayam andha-dhīḥdevo manuṣyas tiryag vāyathā-karma-guṇaṁ bhavaḥ
क्षुत्परीतो यथा दीन: सारमेयो गृहं गृहम् । चरन्विन्दति यद्दिष्टं दण्डमोदनमेव वा ॥ ३० ॥ तथा कामाशयो जीव उच्चावचपथा भ्रमन् । उपर्यधो वा मध्ये वा याति दिष्टं प्रियाप्रियम् ॥ ३१ ॥
kṣut-parīto yathā dīnaḥsārameyo gṛhaṁ gṛhamcaran vindati yad-diṣṭaṁdaṇḍam odanam eva vā
क्षुत्परीतो यथा दीन: सारमेयो गृहं गृहम् । चरन्विन्दति यद्दिष्टं दण्डमोदनमेव वा ॥ ३० ॥ तथा कामाशयो जीव उच्चावचपथा भ्रमन् । उपर्यधो वा मध्ये वा याति दिष्टं प्रियाप्रियम् ॥ ३१ ॥
kṣut-parīto yathā dīnaḥsārameyo gṛhaṁ gṛhamcaran vindati yad-diṣṭaṁdaṇḍam odanam eva vā
क्षुत्परीतो यथा दीन: सारमेयो गृहं गृहम् । चरन्विन्दति यद्दिष्टं दण्डमोदनमेव वा ॥ ३० ॥ तथा कामाशयो जीव उच्चावचपथा भ्रमन् । उपर्यधो वा मध्ये वा याति दिष्टं प्रियाप्रियम् ॥ ३१ ॥
kṣut-parīto yathā dīnaḥsārameyo gṛhaṁ gṛhamcaran vindati yad-diṣṭaṁdaṇḍam odanam eva vā
दु:खेष्वेकतरेणापि दैवभूतात्महेतुषु । जीवस्य न व्यवच्छेद: स्याच्चेत्तत्तत्प्रतिक्रिया ॥ ३२ ॥
duḥkheṣv ekatareṇāpidaiva-bhūtātma-hetuṣujīvasya na vyavacchedaḥsyāc cet tat-tat-pratikriyā
दु:खेष्वेकतरेणापि दैवभूतात्महेतुषु । जीवस्य न व्यवच्छेद: स्याच्चेत्तत्तत्प्रतिक्रिया ॥ ३२ ॥
duḥkheṣv ekatareṇāpidaiva-bhūtātma-hetuṣujīvasya na vyavacchedaḥsyāc cet tat-tat-pratikriyā
यथा हि पुरुषो भारं शिरसा गुरुमुद्वहन् । तं स्कन्धेन स आधत्ते तथा सर्वा: प्रतिक्रिया: ॥ ३३ ॥
yathā hi puruṣo bhāraṁśirasā gurum udvahantaṁ skandhena sa ādhattetathā sarvāḥ pratikriyāḥ
नैकान्तत: प्रतीकार: कर्मणां कर्म केवलम् । द्वयं ह्यविद्योपसृतं स्वप्ने स्वप्न इवानघ ॥ ३४ ॥
naikāntataḥ pratīkāraḥkarmaṇāṁ karma kevalamdvayaṁ hy avidyopasṛtaṁsvapne svapna ivānagha
अर्थे ह्यविद्यमानेऽपि संसृतिर्न निवर्तते । मनसा लिङ्गरूपेण स्वप्ने विचरतो यथा ॥ ३५ ॥
arthe hy avidyamāne ’pisaṁsṛtir na nivartatemanasā liṅga-rūpeṇasvapne vicarato yathā
अर्थे ह्यविद्यमानेऽपि संसृतिर्न निवर्तते । मनसा लिङ्गरूपेण स्वप्ने विचरतो यथा ॥ ३५ ॥
arthe hy avidyamāne ’pisaṁsṛtir na nivartatemanasā liṅga-rūpeṇasvapne vicarato yathā
अथात्मनोऽर्थभूतस्य यतोऽनर्थपरम्परा । संसृतिस्तद्वयवच्छेदो भक्त्या परमया गुरौ ॥ ३६ ॥ वासुदेवे भगवति भक्तियोग: समाहित: । सध्रीचीनेन वैराग्यं ज्ञानं च जनयिष्यति ॥ ३७ ॥
athātmano ’rtha-bhūtasyayato ’nartha-paramparāsaṁsṛtis tad-vyavacchedobhaktyā paramayā gurau
अथात्मनोऽर्थभूतस्य यतोऽनर्थपरम्परा । संसृतिस्तद्वयवच्छेदो भक्त्या परमया गुरौ ॥ ३६ ॥ वासुदेवे भगवति भक्तियोग: समाहित: । सध्रीचीनेन वैराग्यं ज्ञानं च जनयिष्यति ॥ ३७ ॥
athātmano ’rtha-bhūtasyayato ’nartha-paramparāsaṁsṛtis tad-vyavacchedobhaktyā paramayā gurau
अथात्मनोऽर्थभूतस्य यतोऽनर्थपरम्परा । संसृतिस्तद्वयवच्छेदो भक्त्या परमया गुरौ ॥ ३६ ॥ वासुदेवे भगवति भक्तियोग: समाहित: । सध्रीचीनेन वैराग्यं ज्ञानं च जनयिष्यति ॥ ३७ ॥
athātmano ’rtha-bhūtasyayato ’nartha-paramparāsaṁsṛtis tad-vyavacchedobhaktyā paramayā gurau
अथात्मनोऽर्थभूतस्य यतोऽनर्थपरम्परा । संसृतिस्तद्वयवच्छेदो भक्त्या परमया गुरौ ॥ ३६ ॥ वासुदेवे भगवति भक्तियोग: समाहित: । सध्रीचीनेन वैराग्यं ज्ञानं च जनयिष्यति ॥ ३७ ॥
athātmano ’rtha-bhūtasyayato ’nartha-paramparāsaṁsṛtis tad-vyavacchedobhaktyā paramayā gurau
सोऽचिरादेव राजर्षे स्यादच्युतकथाश्रय: । शृण्वत: श्रद्दधानस्य नित्यदा स्यादधीयत: ॥ ३८ ॥
so ’cirād eva rājarṣesyād acyuta-kathāśrayaḥśṛṇvataḥ śraddadhānasyanityadā syād adhīyataḥ
यत्र भागवता राजन् साधवो विशदाशया: । भगवद्गुणानुकथनश्रवणव्यग्रचेतस: ॥ ३९ ॥ तस्मिन्महन्मुखरिता मधुभिच्चरित्र-पीयूषशेषसरित: परित: स्रवन्ति । ता ये पिबन्त्यवितृषो नृप गाढकर्णै-स्तान्न स्पृशन्त्यशनतृड्भयशोकमोहा: ॥ ४० ॥
yatra bhāgavatā rājansādhavo viśadāśayāḥbhagavad-guṇānukathana-śravaṇa-vyagra-cetasaḥ
यत्र भागवता राजन् साधवो विशदाशया: । भगवद्गुणानुकथनश्रवणव्यग्रचेतस: ॥ ३९ ॥ तस्मिन्महन्मुखरिता मधुभिच्चरित्र-पीयूषशेषसरित: परित: स्रवन्ति । ता ये पिबन्त्यवितृषो नृप गाढकर्णै-स्तान्न स्पृशन्त्यशनतृड्भयशोकमोहा: ॥ ४० ॥
yatra bhāgavatā rājansādhavo viśadāśayāḥbhagavad-guṇānukathana-śravaṇa-vyagra-cetasaḥ
यत्र भागवता राजन् साधवो विशदाशया: । भगवद्गुणानुकथनश्रवणव्यग्रचेतस: ॥ ३९ ॥ तस्मिन्महन्मुखरिता मधुभिच्चरित्र-पीयूषशेषसरित: परित: स्रवन्ति । ता ये पिबन्त्यवितृषो नृप गाढकर्णै-स्तान्न स्पृशन्त्यशनतृड्भयशोकमोहा: ॥ ४० ॥
yatra bhāgavatā rājansādhavo viśadāśayāḥbhagavad-guṇānukathana-śravaṇa-vyagra-cetasaḥ
एतैरुपद्रुतो नित्यं जीवलोक: स्वभावजै: । न करोति हरेर्नूनं कथामृतनिधौ रतिम् ॥ ४१ ॥
etair upadruto nityaṁjīva-lokaḥ svabhāvajaiḥna karoti harer nūnaṁkathāmṛta-nidhau ratim
प्रजापतिपति: साक्षाद्भगवान् गिरिशो मनु: । दक्षादय: प्रजाध्यक्षा नैष्ठिका: सनकादय: ॥ ४२ ॥ मरीचिरत्र्यङ्गिरसौ पुलस्त्य: पुलह: क्रतु: । भृगुर्वसिष्ठ इत्येते मदन्ता ब्रह्मवादिन: ॥ ४३ ॥ अद्यापि वाचस्पतयस्तपोविद्यासमाधिभि: । पश्यन्तोऽपि न पश्यन्ति पश्यन्तं परमेश्वरम् ॥ ४४ ॥
prajāpati-patiḥ sākṣādbhagavān giriśo manuḥdakṣādayaḥ prajādhyakṣānaiṣṭhikāḥ sanakādayaḥ
प्रजापतिपति: साक्षाद्भगवान् गिरिशो मनु: । दक्षादय: प्रजाध्यक्षा नैष्ठिका: सनकादय: ॥ ४२ ॥ मरीचिरत्र्यङ्गिरसौ पुलस्त्य: पुलह: क्रतु: । भृगुर्वसिष्ठ इत्येते मदन्ता ब्रह्मवादिन: ॥ ४३ ॥ अद्यापि वाचस्पतयस्तपोविद्यासमाधिभि: । पश्यन्तोऽपि न पश्यन्ति पश्यन्तं परमेश्वरम् ॥ ४४ ॥
prajāpati-patiḥ sākṣādbhagavān giriśo manuḥdakṣādayaḥ prajādhyakṣānaiṣṭhikāḥ sanakādayaḥ
शब्दब्रह्मणि दुष्पारे चरन्त उरुविस्तरे । मन्त्रलिङ्गैर्व्यवच्छिन्नं भजन्तो न विदु: परम् ॥ ४५ ॥
śabda-brahmaṇi duṣpārecaranta uru-vistaremantra-liṅgair vyavacchinnaṁbhajanto na viduḥ param
शब्दब्रह्मणि दुष्पारे चरन्त उरुविस्तरे । मन्त्रलिङ्गैर्व्यवच्छिन्नं भजन्तो न विदु: परम् ॥ ४५ ॥
śabda-brahmaṇi duṣpārecaranta uru-vistaremantra-liṅgair vyavacchinnaṁbhajanto na viduḥ param
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
यदा यस्यानुगृह्णाति भगवानात्मभावित: । स जहाति मतिं लोके वेदे च परिनिष्ठिताम् ॥ ४६ ॥
yadā yasyānugṛhṇātibhagavān ātma-bhāvitaḥsa jahāti matiṁ lokevede ca pariniṣṭhitām
तस्मात्कर्मसु बर्हिष्मन्नज्ञानादर्थकाशिषु । मार्थदृष्टिं कृथा: श्रोत्रस्पर्शिष्वस्पृष्टवस्तुषु ॥ ४७ ॥
tasmāt karmasu barhiṣmannajñānād artha-kāśiṣumārtha-dṛṣṭiṁ kṛthāḥ śrotra-sparśiṣv aspṛṣṭa-vastuṣu
तस्मात्कर्मसु बर्हिष्मन्नज्ञानादर्थकाशिषु । मार्थदृष्टिं कृथा: श्रोत्रस्पर्शिष्वस्पृष्टवस्तुषु ॥ ४७ ॥
tasmāt karmasu barhiṣmannajñānād artha-kāśiṣumārtha-dṛṣṭiṁ kṛthāḥ śrotra-sparśiṣv aspṛṣṭa-vastuṣu
तस्मात्कर्मसु बर्हिष्मन्नज्ञानादर्थकाशिषु । मार्थदृष्टिं कृथा: श्रोत्रस्पर्शिष्वस्पृष्टवस्तुषु ॥ ४७ ॥
tasmāt karmasu barhiṣmannajñānād artha-kāśiṣumārtha-dṛṣṭiṁ kṛthāḥ śrotra-sparśiṣv aspṛṣṭa-vastuṣu
तस्मात्कर्मसु बर्हिष्मन्नज्ञानादर्थकाशिषु । मार्थदृष्टिं कृथा: श्रोत्रस्पर्शिष्वस्पृष्टवस्तुषु ॥ ४७ ॥
tasmāt karmasu barhiṣmannajñānād artha-kāśiṣumārtha-dṛṣṭiṁ kṛthāḥ śrotra-sparśiṣv aspṛṣṭa-vastuṣu
स्वं लोकं न विदुस्ते वै यत्र देवो जनार्दन: । आहुर्धूम्रधियो वेदं सकर्मकमतद्विद: ॥ ४८ ॥
svaṁ lokaṁ na vidus te vaiyatra devo janārdanaḥāhur dhūmra-dhiyo vedaṁsakarmakam atad-vidaḥ
स्वं लोकं न विदुस्ते वै यत्र देवो जनार्दन: । आहुर्धूम्रधियो वेदं सकर्मकमतद्विद: ॥ ४८ ॥
svaṁ lokaṁ na vidus te vaiyatra devo janārdanaḥāhur dhūmra-dhiyo vedaṁsakarmakam atad-vidaḥ
स्वं लोकं न विदुस्ते वै यत्र देवो जनार्दन: । आहुर्धूम्रधियो वेदं सकर्मकमतद्विद: ॥ ४८ ॥
svaṁ lokaṁ na vidus te vaiyatra devo janārdanaḥāhur dhūmra-dhiyo vedaṁsakarmakam atad-vidaḥ
स्वं लोकं न विदुस्ते वै यत्र देवो जनार्दन: । आहुर्धूम्रधियो वेदं सकर्मकमतद्विद: ॥ ४८ ॥
svaṁ lokaṁ na vidus te vaiyatra devo janārdanaḥāhur dhūmra-dhiyo vedaṁsakarmakam atad-vidaḥ
आस्तीर्य दर्भै: प्रागग्रै: कार्त्स्न्येन क्षितिमण्डलम् । स्तब्धो बृहद्वधान्मानी कर्म नावैषि यत्परम् । तत्कर्म हरितोषं यत्सा विद्या तन्मतिर्यया ॥ ४९ ॥
āstīrya darbhaiḥ prāg-agraiḥkārtsnyena kṣiti-maṇḍalamstabdho bṛhad-vadhān mānīkarma nāvaiṣi yat paramtat karma hari-toṣaṁ yatsā vidyā tan-matir yayā
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
हरिर्देहभृतामात्मा स्वयं प्रकृतिरीश्वर: । तत्पादमूलं शरणं यत: क्षेमो नृणामिह ॥ ५० ॥
harir deha-bhṛtām ātmāsvayaṁ prakṛtir īśvaraḥtat-pāda-mūlaṁ śaraṇaṁyataḥ kṣemo nṛṇām iha
स वै प्रियतमश्चात्मा यतो न भयमण्वपि । इति वेद स वै विद्वान्यो विद्वान्स गुरुर्हरि: ॥ ५१ ॥
sa vai priyatamaś cātmāyato na bhayam aṇv apiiti veda sa vai vidvānyo vidvān sa gurur hariḥ
स वै प्रियतमश्चात्मा यतो न भयमण्वपि । इति वेद स वै विद्वान्यो विद्वान्स गुरुर्हरि: ॥ ५१ ॥
sa vai priyatamaś cātmāyato na bhayam aṇv apiiti veda sa vai vidvānyo vidvān sa gurur hariḥ
नारद उवाच प्रश्न एवं हि सञ्छिन्नो भवत: पुरुषर्षभ । अत्र मे वदतो गुह्यं निशामय सुनिश्चितम् ॥ ५२ ॥
nārada uvācapraśna evaṁ hi sañchinnobhavataḥ puruṣarṣabhaatra me vadato guhyaṁniśāmaya suniścitam
क्षुद्रं चरं सुमनसां शरणे मिथित्वारक्तं षडङ्घ्रिगणसामसु लुब्धकर्णम् । अग्रे वृकानसुतृपोऽविगणय्य यान्तंपृष्ठे मृगं मृगय लुब्धकबाणभिन्नम् ॥ ५३ ॥
kṣudraṁ caraṁ sumanasāṁ śaraṇe mithitvāraktaṁ ṣaḍaṅghri-gaṇa-sāmasu lubdha-karṇamagre vṛkān asu-tṛpo ’vigaṇayya yāntaṁpṛṣṭhe mṛgaṁ mṛgaya lubdhaka-bāṇa-bhinnam
क्षुद्रं चरं सुमनसां शरणे मिथित्वारक्तं षडङ्घ्रिगणसामसु लुब्धकर्णम् । अग्रे वृकानसुतृपोऽविगणय्य यान्तंपृष्ठे मृगं मृगय लुब्धकबाणभिन्नम् ॥ ५३ ॥
kṣudraṁ caraṁ sumanasāṁ śaraṇe mithitvāraktaṁ ṣaḍaṅghri-gaṇa-sāmasu lubdha-karṇamagre vṛkān asu-tṛpo ’vigaṇayya yāntaṁpṛṣṭhe mṛgaṁ mṛgaya lubdhaka-bāṇa-bhinnam
सुमन:समधर्मणां स्त्रीणां शरण आश्रमे पुष्पमधुगन्धवत्क्षुद्रतमं काम्यकर्मविपाकजं कामसुखलवं जैह्व्यौपस्थ्यादि विचिन्वन्तं मिथुनीभूय तदभिनिवेशितमनसंषडङ्घ्रिगणसामगीत वदतिमनोहरवनितादिजनालापेष्वतितरामतिप्रलोभितकर्णमग्रे वृकयूथवदात्मन आयुर्हरतोऽहोरात्रान्तान् काललवविशेषानविगणय्य गृहेषु विहरन्तं पृष्ठत एव परोक्षमनुप्रवृत्तो लुब्धक: कृतान्तोऽन्त:शरेण यमिह पराविध्यति तमिममात्मानमहो राजन् भिन्नहृदयं द्रष्टुमर्हसीति ॥ ५४ ॥
sumanaḥ-sama-dharmaṇāṁ strīṇāṁ śaraṇa āśrame puṣpa-madhu-gandhavat kṣudratamaṁ kāmya-karma-vipākajaṁ kāma-sukha-lavaṁ jaihvyaupasthyādi vicinvantaṁ mithunī-bhūya tad-abhiniveśita-manasaṁ ṣaḍaṅghri-gaṇa-sāma-gītavad atimanohara-vanitādi-janālāpeṣv atitarām atipralobhita-karṇam agre vṛka-yūthavad ātmana āyur harato ’ho-rātrān tān kāla-lava-viśeṣān avigaṇayya gṛheṣu viharantaṁ pṛṣṭhata eva parokṣam anupravṛtto lubdhakaḥ kṛtānto ’ntaḥ śareṇa yam iha parāvidhyati tam imam ātmānam aho rājan bhinna-hṛdayaṁ draṣṭum arhasīti.
सुमन:समधर्मणां स्त्रीणां शरण आश्रमे पुष्पमधुगन्धवत्क्षुद्रतमं काम्यकर्मविपाकजं कामसुखलवं जैह्व्यौपस्थ्यादि विचिन्वन्तं मिथुनीभूय तदभिनिवेशितमनसंषडङ्घ्रिगणसामगीत वदतिमनोहरवनितादिजनालापेष्वतितरामतिप्रलोभितकर्णमग्रे वृकयूथवदात्मन आयुर्हरतोऽहोरात्रान्तान् काललवविशेषानविगणय्य गृहेषु विहरन्तं पृष्ठत एव परोक्षमनुप्रवृत्तो लुब्धक: कृतान्तोऽन्त:शरेण यमिह पराविध्यति तमिममात्मानमहो राजन् भिन्नहृदयं द्रष्टुमर्हसीति ॥ ५४ ॥
sumanaḥ-sama-dharmaṇāṁ strīṇāṁ śaraṇa āśrame puṣpa-madhu-gandhavat kṣudratamaṁ kāmya-karma-vipākajaṁ kāma-sukha-lavaṁ jaihvyaupasthyādi vicinvantaṁ mithunī-bhūya tad-abhiniveśita-manasaṁ ṣaḍaṅghri-gaṇa-sāma-gītavad atimanohara-vanitādi-janālāpeṣv atitarām atipralobhita-karṇam agre vṛka-yūthavad ātmana āyur harato ’ho-rātrān tān kāla-lava-viśeṣān avigaṇayya gṛheṣu viharantaṁ pṛṣṭhata eva parokṣam anupravṛtto lubdhakaḥ kṛtānto ’ntaḥ śareṇa yam iha parāvidhyati tam imam ātmānam aho rājan bhinna-hṛdayaṁ draṣṭum arhasīti.
सुमन:समधर्मणां स्त्रीणां शरण आश्रमे पुष्पमधुगन्धवत्क्षुद्रतमं काम्यकर्मविपाकजं कामसुखलवं जैह्व्यौपस्थ्यादि विचिन्वन्तं मिथुनीभूय तदभिनिवेशितमनसंषडङ्घ्रिगणसामगीत वदतिमनोहरवनितादिजनालापेष्वतितरामतिप्रलोभितकर्णमग्रे वृकयूथवदात्मन आयुर्हरतोऽहोरात्रान्तान् काललवविशेषानविगणय्य गृहेषु विहरन्तं पृष्ठत एव परोक्षमनुप्रवृत्तो लुब्धक: कृतान्तोऽन्त:शरेण यमिह पराविध्यति तमिममात्मानमहो राजन् भिन्नहृदयं द्रष्टुमर्हसीति ॥ ५४ ॥
sumanaḥ-sama-dharmaṇāṁ strīṇāṁ śaraṇa āśrame puṣpa-madhu-gandhavat kṣudratamaṁ kāmya-karma-vipākajaṁ kāma-sukha-lavaṁ jaihvyaupasthyādi vicinvantaṁ mithunī-bhūya tad-abhiniveśita-manasaṁ ṣaḍaṅghri-gaṇa-sāma-gītavad atimanohara-vanitādi-janālāpeṣv atitarām atipralobhita-karṇam agre vṛka-yūthavad ātmana āyur harato ’ho-rātrān tān kāla-lava-viśeṣān avigaṇayya gṛheṣu viharantaṁ pṛṣṭhata eva parokṣam anupravṛtto lubdhakaḥ kṛtānto ’ntaḥ śareṇa yam iha parāvidhyati tam imam ātmānam aho rājan bhinna-hṛdayaṁ draṣṭum arhasīti.
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
स त्वं विचक्ष्य मृगचेष्टितमात्मनोऽन्त-श्चित्तं नियच्छ हृदि कर्णधुनीं च चित्ते । जह्यङ्गनाश्रममसत्तमयूथगाथंप्रीणीहि हंसशरणं विरम क्रमेण ॥ ५५ ॥
sa tvaṁ vicakṣya mṛga-ceṣṭitam ātmano ’ntaścittaṁ niyaccha hṛdi karṇa-dhunīṁ ca cittejahy aṅganāśramam asattama-yūtha-gāthaṁprīṇīhi haṁsa-śaraṇaṁ virama krameṇa
राजोवाचश्रुतमन्वीक्षितं ब्रह्मन् भगवान् यदभाषत । नैतज्जानन्त्युपाध्याया: किं न ब्रूयुर्विदुर्यदि ॥ ५६ ॥
rājovācaśrutam anvīkṣitaṁ brahmanbhagavān yad abhāṣatanaitaj jānanty upādhyāyāḥkiṁ na brūyur vidur yadi
संशयोऽत्र तु मे विप्र सञ्छिन्नस्तत्कृतो महान् । ऋषयोऽपि हि मुह्यन्ति यत्र नेन्द्रियवृत्तय: ॥ ५७ ॥
saṁśayo ’tra tu me viprasañchinnas tat-kṛto mahānṛṣayo ’pi hi muhyantiyatra nendriya-vṛttayaḥ
संशयोऽत्र तु मे विप्र सञ्छिन्नस्तत्कृतो महान् । ऋषयोऽपि हि मुह्यन्ति यत्र नेन्द्रियवृत्तय: ॥ ५७ ॥
saṁśayo ’tra tu me viprasañchinnas tat-kṛto mahānṛṣayo ’pi hi muhyantiyatra nendriya-vṛttayaḥ
कर्माण्यारभते येन पुमानिह विहाय तम् । अमुत्रान्येन देहेन जुष्टानि स यदश्नुते ॥ ५८ ॥
karmāṇy ārabhate yenapumān iha vihāya tamamutrānyena dehenajuṣṭāni sa yad aśnute
इति वेदविदां वाद: श्रूयते तत्र तत्र ह । कर्म यत्क्रियते प्रोक्तं परोक्षं न प्रकाशते ॥ ५९ ॥
iti veda-vidāṁ vādaḥśrūyate tatra tatra hakarma yat kriyate proktaṁparokṣaṁ na prakāśate
नारद उवाच येनैवारभते कर्म तेनैवामुत्र तत्पुमान् । भुङ्क्ते ह्यव्यवधानेन लिङ्गेन मनसा स्वयम् ॥ ६० ॥
nārada uvācayenaivārabhate karmatenaivāmutra tat pumānbhuṅkte hy avyavadhānenaliṅgena manasā svayam
नारद उवाच येनैवारभते कर्म तेनैवामुत्र तत्पुमान् । भुङ्क्ते ह्यव्यवधानेन लिङ्गेन मनसा स्वयम् ॥ ६० ॥
nārada uvācayenaivārabhate karmatenaivāmutra tat pumānbhuṅkte hy avyavadhānenaliṅgena manasā svayam
नारद उवाच येनैवारभते कर्म तेनैवामुत्र तत्पुमान् । भुङ्क्ते ह्यव्यवधानेन लिङ्गेन मनसा स्वयम् ॥ ६० ॥
nārada uvācayenaivārabhate karmatenaivāmutra tat pumānbhuṅkte hy avyavadhānenaliṅgena manasā svayam
नारद उवाच येनैवारभते कर्म तेनैवामुत्र तत्पुमान् । भुङ्क्ते ह्यव्यवधानेन लिङ्गेन मनसा स्वयम् ॥ ६० ॥
nārada uvācayenaivārabhate karmatenaivāmutra tat pumānbhuṅkte hy avyavadhānenaliṅgena manasā svayam
शयानमिममुत्सृज्य श्वसन्तं पुरुषो यथा । कर्मात्मन्याहितं भुङ्क्ते तादृशेनेतरेण वा ॥ ६१ ॥
śayānam imam utsṛjyaśvasantaṁ puruṣo yathākarmātmany āhitaṁ bhuṅktetādṛśenetareṇa vā
शयानमिममुत्सृज्य श्वसन्तं पुरुषो यथा । कर्मात्मन्याहितं भुङ्क्ते तादृशेनेतरेण वा ॥ ६१ ॥
śayānam imam utsṛjyaśvasantaṁ puruṣo yathākarmātmany āhitaṁ bhuṅktetādṛśenetareṇa vā
शयानमिममुत्सृज्य श्वसन्तं पुरुषो यथा । कर्मात्मन्याहितं भुङ्क्ते तादृशेनेतरेण वा ॥ ६१ ॥
śayānam imam utsṛjyaśvasantaṁ puruṣo yathākarmātmany āhitaṁ bhuṅktetādṛśenetareṇa vā
शयानमिममुत्सृज्य श्वसन्तं पुरुषो यथा । कर्मात्मन्याहितं भुङ्क्ते तादृशेनेतरेण वा ॥ ६१ ॥
śayānam imam utsṛjyaśvasantaṁ puruṣo yathākarmātmany āhitaṁ bhuṅktetādṛśenetareṇa vā
ममैते मनसा यद्यदसावहमिति ब्रुवन् । गृह्णीयात्तत्पुमान् राद्धं कर्म येन पुनर्भव: ॥ ६२ ॥
mamaite manasā yad yadasāv aham iti bruvangṛhṇīyāt tat pumān rāddhaṁkarma yena punar bhavaḥ
ममैते मनसा यद्यदसावहमिति ब्रुवन् । गृह्णीयात्तत्पुमान् राद्धं कर्म येन पुनर्भव: ॥ ६२ ॥
mamaite manasā yad yadasāv aham iti bruvangṛhṇīyāt tat pumān rāddhaṁkarma yena punar bhavaḥ
ममैते मनसा यद्यदसावहमिति ब्रुवन् । गृह्णीयात्तत्पुमान् राद्धं कर्म येन पुनर्भव: ॥ ६२ ॥
mamaite manasā yad yadasāv aham iti bruvangṛhṇīyāt tat pumān rāddhaṁkarma yena punar bhavaḥ
ममैते मनसा यद्यदसावहमिति ब्रुवन् । गृह्णीयात्तत्पुमान् राद्धं कर्म येन पुनर्भव: ॥ ६२ ॥
mamaite manasā yad yadasāv aham iti bruvangṛhṇīyāt tat pumān rāddhaṁkarma yena punar bhavaḥ
यथानुमीयते चित्तमुभयैरिन्द्रियेहितै: । एवं प्राग्देहजं कर्म लक्ष्यते चित्तवृत्तिभि: ॥ ६३ ॥
yathānumīyate cittamubhayair indriyehitaiḥevaṁ prāg-dehajaṁ karmalakṣyate citta-vṛttibhiḥ
नानुभूतं क्व चानेन देहेनादृष्टमश्रुतम् । कदाचिदुपलभ्येत यद्रूपं यादृगात्मनि ॥ ६४ ॥
nānubhūtaṁ kva cānenadehenādṛṣṭam aśrutamkadācid upalabhyetayad rūpaṁ yādṛg ātmani
नानुभूतं क्व चानेन देहेनादृष्टमश्रुतम् । कदाचिदुपलभ्येत यद्रूपं यादृगात्मनि ॥ ६४ ॥
nānubhūtaṁ kva cānenadehenādṛṣṭam aśrutamkadācid upalabhyetayad rūpaṁ yādṛg ātmani
नानुभूतं क्व चानेन देहेनादृष्टमश्रुतम् । कदाचिदुपलभ्येत यद्रूपं यादृगात्मनि ॥ ६४ ॥
nānubhūtaṁ kva cānenadehenādṛṣṭam aśrutamkadācid upalabhyetayad rūpaṁ yādṛg ātmani
तेनास्य तादृशं राजँल्लिङ्गिनो देहसम्भवम् । श्रद्धत्स्वाननुभूतोऽर्थो न मन: स्प्रष्टुमर्हति ॥ ६५ ॥
tenāsya tādṛśaṁ rājaḻliṅgino deha-sambhavamśraddhatsvānanubhūto ’rthona manaḥ spraṣṭum arhati
तेनास्य तादृशं राजँल्लिङ्गिनो देहसम्भवम् । श्रद्धत्स्वाननुभूतोऽर्थो न मन: स्प्रष्टुमर्हति ॥ ६५ ॥
tenāsya tādṛśaṁ rājaḻliṅgino deha-sambhavamśraddhatsvānanubhūto ’rthona manaḥ spraṣṭum arhati
तेनास्य तादृशं राजँल्लिङ्गिनो देहसम्भवम् । श्रद्धत्स्वाननुभूतोऽर्थो न मन: स्प्रष्टुमर्हति ॥ ६५ ॥
tenāsya tādṛśaṁ rājaḻliṅgino deha-sambhavamśraddhatsvānanubhūto ’rthona manaḥ spraṣṭum arhati
तेनास्य तादृशं राजँल्लिङ्गिनो देहसम्भवम् । श्रद्धत्स्वाननुभूतोऽर्थो न मन: स्प्रष्टुमर्हति ॥ ६५ ॥
tenāsya tādṛśaṁ rājaḻliṅgino deha-sambhavamśraddhatsvānanubhūto ’rthona manaḥ spraṣṭum arhati
मन एव मनुष्यस्य पूर्वरूपाणि शंसति । भविष्यतश्च भद्रं ते तथैव न भविष्यत: ॥ ६६ ॥
mana eva manuṣyasyapūrva-rūpāṇi śaṁsatibhaviṣyataś ca bhadraṁ tetathaiva na bhaviṣyataḥ
मन एव मनुष्यस्य पूर्वरूपाणि शंसति । भविष्यतश्च भद्रं ते तथैव न भविष्यत: ॥ ६६ ॥
mana eva manuṣyasyapūrva-rūpāṇi śaṁsatibhaviṣyataś ca bhadraṁ tetathaiva na bhaviṣyataḥ
मन एव मनुष्यस्य पूर्वरूपाणि शंसति । भविष्यतश्च भद्रं ते तथैव न भविष्यत: ॥ ६६ ॥
mana eva manuṣyasyapūrva-rūpāṇi śaṁsatibhaviṣyataś ca bhadraṁ tetathaiva na bhaviṣyataḥ
मन एव मनुष्यस्य पूर्वरूपाणि शंसति । भविष्यतश्च भद्रं ते तथैव न भविष्यत: ॥ ६६ ॥
mana eva manuṣyasyapūrva-rūpāṇi śaṁsatibhaviṣyataś ca bhadraṁ tetathaiva na bhaviṣyataḥ
मन एव मनुष्यस्य पूर्वरूपाणि शंसति । भविष्यतश्च भद्रं ते तथैव न भविष्यत: ॥ ६६ ॥
mana eva manuṣyasyapūrva-rūpāṇi śaṁsatibhaviṣyataś ca bhadraṁ tetathaiva na bhaviṣyataḥ
अदृष्टमश्रुतं चात्र क्वचिन्मनसि दृश्यते । यथा तथानुमन्तव्यं देशकालक्रियाश्रयम् ॥ ६७ ॥
adṛṣṭam aśrutaṁ cātrakvacin manasi dṛśyateyathā tathānumantavyaṁdeśa-kāla-kriyāśrayam
सर्वे क्रमानुरोधेन मनसीन्द्रियगोचरा: । आयान्ति बहुशो यान्ति सर्वे समनसो जना: ॥ ६८ ॥
sarve kramānurodhenamanasīndriya-gocarāḥāyānti bahuśo yāntisarve samanaso janāḥ
सर्वे क्रमानुरोधेन मनसीन्द्रियगोचरा: । आयान्ति बहुशो यान्ति सर्वे समनसो जना: ॥ ६८ ॥
sarve kramānurodhenamanasīndriya-gocarāḥāyānti bahuśo yāntisarve samanaso janāḥ
सत्त्वैकनिष्ठे मनसि भगवत्पार्श्ववर्तिनि । तमश्चन्द्रमसीवेदमुपरज्यावभासते ॥ ६९ ॥
sattvaika-niṣṭhe manasibhagavat-pārśva-vartinitamaś candramasīvedamuparajyāvabhāsate
सत्त्वैकनिष्ठे मनसि भगवत्पार्श्ववर्तिनि । तमश्चन्द्रमसीवेदमुपरज्यावभासते ॥ ६९ ॥
sattvaika-niṣṭhe manasibhagavat-pārśva-vartinitamaś candramasīvedamuparajyāvabhāsate
सत्त्वैकनिष्ठे मनसि भगवत्पार्श्ववर्तिनि । तमश्चन्द्रमसीवेदमुपरज्यावभासते ॥ ६९ ॥
sattvaika-niṣṭhe manasibhagavat-pārśva-vartinitamaś candramasīvedamuparajyāvabhāsate
सत्त्वैकनिष्ठे मनसि भगवत्पार्श्ववर्तिनि । तमश्चन्द्रमसीवेदमुपरज्यावभासते ॥ ६९ ॥
sattvaika-niṣṭhe manasibhagavat-pārśva-vartinitamaś candramasīvedamuparajyāvabhāsate
नाहं ममेति भावोऽयं पुरुषे व्यवधीयते । यावद् बुद्धिमनोऽक्षार्थगुणव्यूहो ह्यनादिमान् ॥ ७० ॥
nāhaṁ mameti bhāvo ’yaṁpuruṣe vyavadhīyateyāvad buddhi-mano-’kṣārtha-guṇa-vyūho hy anādimān
सुप्तिमूर्च्छोपतापेषु प्राणायनविघातत: । नेहतेऽहमिति ज्ञानं मृत्युप्रज्वारयोरपि ॥ ७१ ॥
supti-mūrcchopatāpeṣuprāṇāyana-vighātataḥnehate ’ham iti jñānaṁmṛtyu-prajvārayor api
गर्भे बाल्येऽप्यपौष्कल्यादेकादशविधं तदा । लिङ्गं न दृश्यते यून: कुह्वां चन्द्रमसो यथा ॥ ७२ ॥
garbhe bālye ’py apauṣkalyādekādaśa-vidhaṁ tadāliṅgaṁ na dṛśyate yūnaḥkuhvāṁ candramaso yathā
अर्थे ह्यविद्यमानेऽपि संसृतिर्न निवर्तते । ध्यायतो विषयानस्य स्वप्नेऽनर्थागमो यथा ॥ ७३ ॥
arthe hy avidyamāne ’pisaṁsṛtir na nivartatedhyāyato viṣayān asyasvapne ’narthāgamo yathā
एवं पञ्चविधं लिङ्गं त्रिवृत् षोडश विस्तृतम् । एष चेतनया युक्तो जीव इत्यभिधीयते ॥ ७४ ॥
evaṁ pañca-vidhaṁ liṅgaṁtri-vṛt ṣoḍaśa vistṛtameṣa cetanayā yuktojīva ity abhidhīyate
एवं पञ्चविधं लिङ्गं त्रिवृत् षोडश विस्तृतम् । एष चेतनया युक्तो जीव इत्यभिधीयते ॥ ७४ ॥
evaṁ pañca-vidhaṁ liṅgaṁtri-vṛt ṣoḍaśa vistṛtameṣa cetanayā yuktojīva ity abhidhīyate
एवं पञ्चविधं लिङ्गं त्रिवृत् षोडश विस्तृतम् । एष चेतनया युक्तो जीव इत्यभिधीयते ॥ ७४ ॥
evaṁ pañca-vidhaṁ liṅgaṁtri-vṛt ṣoḍaśa vistṛtameṣa cetanayā yuktojīva ity abhidhīyate
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
अनेन पुरुषो देहानुपादत्ते विमुञ्चति । हर्षं शोकं भयं दु:खं सुखं चानेन विन्दति ॥ ७५ ॥
anena puruṣo dehānupādatte vimuñcatiharṣaṁ śokaṁ bhayaṁ duḥkhaṁsukhaṁ cānena vindati
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यथा तृणजलूकेयं नापयात्यपयाति च । न त्यजेन्म्रियमाणोऽपि प्राग्देहाभिमतिं जन: ॥ ७६ ॥ यावदन्यं न विन्देत व्यवधानेन कर्मणाम् । मन एव मनुष्येन्द्र भूतानां भवभावनम् ॥ ७७ ॥
yathā tṛṇa-jalūkeyaṁnāpayāty apayāti cana tyajen mriyamāṇo ’piprāg-dehābhimatiṁ janaḥ
यदाक्षैश्चरितान् ध्यायन् कर्माण्याचिनुतेऽसकृत् । सति कर्मण्यविद्यायां बन्ध: कर्मण्यनात्मन: ॥ ७८ ॥
yadākṣaiś caritān dhyāyankarmāṇy ācinute ’sakṛtsati karmaṇy avidyāyāṁbandhaḥ karmaṇy anātmanaḥ
अतस्तदपवादार्थं भज सर्वात्मना हरिम् । पश्यंस्तदात्मकं विश्वं स्थित्युत्पत्त्यप्यया यत: ॥ ७९ ॥
atas tad apavādārthaṁbhaja sarvātmanā harimpaśyaṁs tad-ātmakaṁ viśvaṁsthity-utpatty-apyayā yataḥ
अतस्तदपवादार्थं भज सर्वात्मना हरिम् । पश्यंस्तदात्मकं विश्वं स्थित्युत्पत्त्यप्यया यत: ॥ ७९ ॥
atas tad apavādārthaṁbhaja sarvātmanā harimpaśyaṁs tad-ātmakaṁ viśvaṁsthity-utpatty-apyayā yataḥ
अतस्तदपवादार्थं भज सर्वात्मना हरिम् । पश्यंस्तदात्मकं विश्वं स्थित्युत्पत्त्यप्यया यत: ॥ ७९ ॥
atas tad apavādārthaṁbhaja sarvātmanā harimpaśyaṁs tad-ātmakaṁ viśvaṁsthity-utpatty-apyayā yataḥ
मैत्रेय उवाच भागवतमुख्यो भगवान्नारदो हंसयोर्गतिम् । प्रदर्श्य ह्यमुमामन्त्र्य सिद्धलोकं ततोऽगमत् ॥ ८० ॥
maitreya uvācabhāgavata-mukhyo bhagavānnārado haṁsayor gatimpradarśya hy amum āmantryasiddha-lokaṁ tato ’gamat
प्राचीनबर्ही राजर्षि: प्रजासर्गाभिरक्षणे । आदिश्य पुत्रानगमत्तपसे कपिलाश्रमम् ॥ ८१ ॥
prācīnabarhī rājarṣiḥprajā-sargābhirakṣaṇeādiśya putrān agamattapase kapilāśramam
प्राचीनबर्ही राजर्षि: प्रजासर्गाभिरक्षणे । आदिश्य पुत्रानगमत्तपसे कपिलाश्रमम् ॥ ८१ ॥
prācīnabarhī rājarṣiḥprajā-sargābhirakṣaṇeādiśya putrān agamattapase kapilāśramam
प्राचीनबर्ही राजर्षि: प्रजासर्गाभिरक्षणे । आदिश्य पुत्रानगमत्तपसे कपिलाश्रमम् ॥ ८१ ॥
prācīnabarhī rājarṣiḥprajā-sargābhirakṣaṇeādiśya putrān agamattapase kapilāśramam
तत्रैकाग्रमना धीरो गोविन्दचरणाम्बुजम् । विमुक्तसङ्गोऽनुभजन् भक्त्या तत्साम्यतामगात् ॥ ८२ ॥
tatraikāgra-manā dhīrogovinda-caraṇāmbujamvimukta-saṅgo ’nubhajanbhaktyā tat-sāmyatām agāt
तत्रैकाग्रमना धीरो गोविन्दचरणाम्बुजम् । विमुक्तसङ्गोऽनुभजन् भक्त्या तत्साम्यतामगात् ॥ ८२ ॥
tatraikāgra-manā dhīrogovinda-caraṇāmbujamvimukta-saṅgo ’nubhajanbhaktyā tat-sāmyatām agāt
तत्रैकाग्रमना धीरो गोविन्दचरणाम्बुजम् । विमुक्तसङ्गोऽनुभजन् भक्त्या तत्साम्यतामगात् ॥ ८२ ॥
tatraikāgra-manā dhīrogovinda-caraṇāmbujamvimukta-saṅgo ’nubhajanbhaktyā tat-sāmyatām agāt
एतदध्यात्मपारोक्ष्यं गीतं देवर्षिणानघ । य: श्रावयेद्य: शृणुयात्स लिङ्गेन विमुच्यते ॥ ८३ ॥
etad adhyātma-pārokṣyaṁgītaṁ devarṣiṇānaghayaḥ śrāvayed yaḥ śṛṇuyātsa liṅgena vimucyate
एतदध्यात्मपारोक्ष्यं गीतं देवर्षिणानघ । य: श्रावयेद्य: शृणुयात्स लिङ्गेन विमुच्यते ॥ ८३ ॥
etad adhyātma-pārokṣyaṁgītaṁ devarṣiṇānaghayaḥ śrāvayed yaḥ śṛṇuyātsa liṅgena vimucyate
एतन्मुकुन्दयशसा भुवनं पुनानंदेवर्षिवर्यमुखनि:सृतमात्मशौचम् । य: कीर्त्यमानमधिगच्छति पारमेष्ठ्यंनास्मिन् भवे भ्रमति मुक्तसमस्तबन्ध: ॥ ८४ ॥
etan mukunda-yaśasā bhuvanaṁ punānaṁdevarṣi-varya-mukha-niḥsṛtam ātma-śaucamyaḥ kīrtyamānam adhigacchati pārameṣṭhyaṁnāsmin bhave bhramati mukta-samasta-bandhaḥ