← Markandeya Purana

Adhyaya 75

मार्कण्डेय उवाच पञ्चमो ऽपि मनुर्ब्रह्मन् रैवतो नाम विश्रुतः । तस्योत्पत्तिं विस्तरशः शृणुष्व कथयामि ते

mārkaṇḍeya uvāca pañcamo 'pi manurbrahman raivato nāma viśrutaḥ / tasyotpattiṃ vistaraśaḥ śṛṇuṣva kathayāmi te

75.1

ऋषिरासीन्महाभाग ऋतवागिति विश्रुतः । तस्यापुत्रस्य पुत्रो ऽभूद्रेवत्यन्ते महात्मनः

ṛṣirāsīnmahābhāga ṛtavāgiti viśrutaḥ / tasyāputrasya putro 'bhūdrevatyante mahātmanaḥ

75.2

स तस्य विधिवच्चक्रे जातकर्मादिकाः क्रियाः । तथोपनयनादींश्च स चाशीलो ऽभवन्मुने

sa tasya vidhivaccakre jātakarmādikāḥ kriyāḥ / tathopanayanādīṃśca sa cāśīlo 'bhavanmune

75.3

यतः प्रभृति जातो ऽसौ ततः प्रभृति सो ऽप्यृषिः । दीर्घरोगपरामर्शमवाप मुनिपुङ्गवः

yataḥ prabhṛti jāto 'sau tataḥ prabhṛti so 'pyṛṣiḥ / dīrgharogaparāmarśamavāpa munipuṅgavaḥ

75.4

माता तस्य परामार्ति कुष्ठरोगादिपीडिता । जगाम स पिता चास्य चिन्तयामास दुः खितः

mātā tasya parāmārti kuṣṭharogādipīḍitā / jagāma sa pitā cāsya cintayāmāsa duḥ khitaḥ

75.5

किमेतदिति सो ऽप्यस्य पुत्रो ऽप्यत्यन्तदुर्मतिः । जग्राह भार्यामन्यस्य मुनिपुत्रस्य संमुखीम्

kimetaditi so 'pyasya putro 'pyatyantadurmatiḥ / jagrāha bhāryāmanyasya muniputrasya saṃmukhīm

75.6

ततो विषण्णमनसा ऋतवागिदमुक्तवान् । अपुत्रता मनुष्याणां श्रेयसे न कुपुत्रता

tato viṣaṇṇamanasā ṛtavāgidamuktavān / aputratā manuṣyāṇāṃ śreyase na kuputratā

75.7

कुपुत्रो हृदयायासं सर्वदा कुरुते पितुः । मातुश्च स्वर्गसंस्थांश्च स्वपितॄन् पातयत्यधः

kuputro hṛdayāyāsaṃ sarvadā kurute pituḥ / mātuśca svargasaṃsthāṃśca svapitṝn pātayatyadhaḥ

75.8

सुहृदां नोपकाराय पितॄणाञ्च न तृप्तये । पित्रोर्दुः खाय धिग् जन्म तस्य दुष्कृतकर्मणः

suhṛdāṃ nopakārāya pitṝṇāñca na tṛptaye / pitrorduḥ khāya dhig janma tasya duṣkṛtakarmaṇaḥ

75.9

धन्यास्ते तनया येषां सर्वलोकाभिसंमताः । परोपकारिणः शान्ताः साधुकर्मण्यनुव्रताः

dhanyāste tanayā yeṣāṃ sarvalokābhisaṃmatāḥ / paropakāriṇaḥ śāntāḥ sādhukarmaṇyanuvratāḥ

75.10

अनिर्वृतं तथा मन्दं परलोकपराङ्मुखम् । नरकाय न सद्गत्यै कुपुत्रालम्बि जन्मनः

anirvṛtaṃ tathā mandaṃ paralokaparāṅmukham / narakāya na sadgatyai kuputrālambi janmanaḥ

75.11

करोति सुहृदां दैन्यमहितानां तथा मुदम् । अकाले च जरां पित्रोः कुपुत्रः कुरुते ध्रुवम्

karoti suhṛdāṃ dainyamahitānāṃ tathā mudam / akāle ca jarāṃ pitroḥ kuputraḥ kurute dhruvam

75.12

मार्कण्डेय उवाच एवं सो ऽत्यन्तदुष्टस्य पुत्रस्य चरितैर्मुनिः । दह्यमानमनोवृत्तिर्वृत्तं गर्गमपृच्छत

mārkaṇḍeya uvāca evaṃ so 'tyantaduṣṭasya putrasya caritairmuniḥ / dahyamānamanovṛttirvṛttaṃ gargamapṛcchata

75.13

ऋतवागुवाच सुव्रतेन पुरा वेदा गृहीता विधिवन्मया । समप्य वेदान् विधिवत् कृतो दारपरिग्रहः

ṛtavāguvāca suvratena purā vedā gṛhītā vidhivanmayā / samapya vedān vidhivat kṛto dāraparigrahaḥ

75.14

सदारेण क्रियाः कार्याः श्रौताः स्मार्ता वषट्क्रियाः । न मे न्यूनाः कृताः काश्चिद्यावदद्य महामुने

sadāreṇa kriyāḥ kāryāḥ śrautāḥ smārtā vaṣaṭkriyāḥ / na me nyūnāḥ kṛtāḥ kāścidyāvadadya mahāmune

75.15

गर्भाधानविधानेन न काममनुरुध्यता । पुत्रार्थं जनितश्चायं पुन्नाम्नो बिभ्यता मुने

garbhādhānavidhānena na kāmamanurudhyatā / putrārthaṃ janitaścāyaṃ punnāmno bibhyatā mune

75.16

सो ऽयं किमात्मदोषेण मम दोषण वा मुने । अस्मद्दुः खवहो जातो दौः शील्याद् बन्धुशोकदः

so 'yaṃ kimātmadoṣeṇa mama doṣaṇa vā mune / asmadduḥ khavaho jāto dauḥ śīlyād bandhuśokadaḥ

75.17

रेवत्यन्ते मुनिश्रेष्ठ ! जातो ऽयं तनयस्तव । तेन दुः खाय ते दुष्टे काले यस्मादजायत

revatyante muniśreṣṭha ! jāto 'yaṃ tanayastava / tena duḥ khāya te duṣṭe kāle yasmādajāyata

75.18

न ते ऽपचारो नैवास्य मातुर्नायं कुलस्य ते । तस्य दौः शील्यहेतुस्तु रेवत्यन्तमुपागतम्

na te 'pacāro naivāsya māturnāyaṃ kulasya te / tasya dauḥ śīlyahetustu revatyantamupāgatam

75.19

ऋतवागुवाच यस्मान्ममैकपुत्रस्य रेवत्यन्तसमुद्भवम् । दौः शील्यमेतत् सा तस्मात् पततामाशु रेवती

ṛtavāguvāca yasmānmamaikaputrasya revatyantasamudbhavam / dauḥ śīlyametat sā tasmāt patatāmāśu revatī

75.20

मार्कण्डेय उवाच तेनैवं व्याहृते शापे रेवत्यृक्षं पपात ह । पश्यतः सर्वलोकस्य विस्मयाविष्टचेतसः

mārkaṇḍeya uvāca tenaivaṃ vyāhṛte śāpe revatyṛkṣaṃ papāta ha / paśyataḥ sarvalokasya vismayāviṣṭacetasaḥ

75.21

रेवत्यृक्षञ्च पतितं कुमुदाद्रौ समन्ततः । भावयामास सहसा वनकन्दरनिर्झरम्

revatyṛkṣañca patitaṃ kumudādrau samantataḥ / bhāvayāmāsa sahasā vanakandaranirjharam

75.22

कुमुदाद्रिश्च तत्पातात् ख्यातो रैवतको ऽभवत् । अतीव रम्यः सर्वस्यां पृथिव्यां पृथिवीधरः

kumudādriśca tatpātāt khyāto raivatako 'bhavat / atīva ramyaḥ sarvasyāṃ pṛthivyāṃ pṛthivīdharaḥ

75.23

तस्यर्क्षस्य तु या कान्तिर्जाता पङ्कजिनी सरः । ततो जज्ञे तदा कन्या रूपेणातीव शोभना

tasyarkṣasya tu yā kāntirjātā paṅkajinī saraḥ / tato jajñe tadā kanyā rūpeṇātīva śobhanā

75.24

रेवतीकान्तिसम्भूतां तां दृष्ट्वा प्रमुचो मुनिः । तस्या नाम चकारेत्थं रेवती नाम भागुरे

revatīkāntisambhūtāṃ tāṃ dṛṣṭvā pramuco muniḥ / tasyā nāma cakāretthaṃ revatī nāma bhāgure

75.25

पोषयामास चैवैतां स्वाश्रमाभ्याससम्भवाम् । प्रमुचः स महाभागस्तस्मिन्नेव महाचले

poṣayāmāsa caivaitāṃ svāśramābhyāsasambhavām / pramucaḥ sa mahābhāgastasminneva mahācale

75.26

तान्तु यौवनिनीं दृष्ट्वा कान्यकां रूपशालिनीम् । स मुनिश्चिन्तमामास को ऽस्या भर्ता भवेदिति

tāntu yauvaninīṃ dṛṣṭvā kānyakāṃ rūpaśālinīm / sa muniścintamāmāsa ko 'syā bhartā bhavediti

75.27

एवं चिन्तयतस्तस्य ययौ कालो महान् मुने । न चाससाद सदृशं वरं तस्या महामुनिः

evaṃ cintayatastasya yayau kālo mahān mune / na cāsasāda sadṛśaṃ varaṃ tasyā mahāmuniḥ

75.28

ततस्तस्या वरं प्रष्टुमग्निं स प्रमुचो मुनिः । विवेश वह्निशालां वै प्रष्टारं प्राह हव्यभुक्

tatastasyā varaṃ praṣṭumagniṃ sa pramuco muniḥ / viveśa vahniśālāṃ vai praṣṭāraṃ prāha havyabhuk

75.29

महाबलो महावीर्यः प्रियवाग् धर्मवत्सलः । दुर्गमो नाम भविता भर्ता ह्यस्य महीपतिः

mahābalo mahāvīryaḥ priyavāg dharmavatsalaḥ / durgamo nāma bhavitā bhartā hyasya mahīpatiḥ

75.30

मार्कण्डेय उवाच अनन्तरञ्च मृगयाप्रसङ्गेनागतो मुने । तस्याश्रमपदं धीमान् दुर्गमः स नराधिपः

mārkaṇḍeya uvāca anantarañca mṛgayāprasaṅgenāgato mune / tasyāśramapadaṃ dhīmān durgamaḥ sa narādhipaḥ

75.31

प्रियव्रतान्वयभवो महाबलपराक्रमः । पुत्रो विक्रमशीलस्य कालिन्दीजठरोद्भवः

priyavratānvayabhavo mahābalaparākramaḥ / putro vikramaśīlasya kālindījaṭharodbhavaḥ

75.32

स प्रविश्याश्रमपदं तां तन्वीं जगतीपतिः । अपश्यमानस्तमृषिं प्रियेत्यामन्त्र्य पृष्टवान्

sa praviśyāśramapadaṃ tāṃ tanvīṃ jagatīpatiḥ / apaśyamānastamṛṣiṃ priyetyāmantrya pṛṣṭavān

75.33

राजोवाच क्व गतो भगवानस्मादाश्रमान्मुनिपुङ्गवः । तं प्रणेतुमिहेच्छामि तत् त्वं प्रब्रूहि शोभने

rājovāca kva gato bhagavānasmādāśramānmunipuṅgavaḥ / taṃ praṇetumihecchāmi tat tvaṃ prabrūhi śobhane

75.34

मार्कण्डेय उवाच अग्निसालां गतो विप्रस्तच्छ्रुत्वा तस्य भाषितम् । प्रियेत्यामन्त्रणञ्चैव निश्चक्राम त्वरान्वितः

mārkaṇḍeya uvāca agnisālāṃ gato viprastacchrutvā tasya bhāṣitam / priyetyāmantraṇañcaiva niścakrāma tvarānvitaḥ

75.35

स ददर्श महात्मानं राजानं दुर्गमं मुनिः । नरेन्द्रचिह्नसहितं प्रश्रयावनतं पुरः

sa dadarśa mahātmānaṃ rājānaṃ durgamaṃ muniḥ / narendracihnasahitaṃ praśrayāvanataṃ puraḥ

75.36

तस्मिन् दृष्टे ततः शिष्यमुवाच स तु गौतमम् । गौतमानीयतां शीघ्रमर्घो ऽस्य जगतीपतेः

tasmin dṛṣṭe tataḥ śiṣyamuvāca sa tu gautamam / gautamānīyatāṃ śīghramargho 'sya jagatīpateḥ

75.37

एकस्तावदयं भूपश्चिरकालादुपागतः। जामाता च विशेषेण योग्योर्ऽघस्य मतो मम

ekastāvadayaṃ bhūpaścirakālādupāgataḥ. jāmātā ca viśeṣeṇa yogyor'ghasya mato mama

75.38

मार्कण्डेय उवाच ततः स चिन्तयामास राजा जामातृकारणम् । विवेद च न तन्मौनी जगृहेर्ऽघञ्च तं नृपः

mārkaṇḍeya uvāca tataḥ sa cintayāmāsa rājā jāmātṛkāraṇam / viveda ca na tanmaunī jagṛher'ghañca taṃ nṛpaḥ

75.39

तमासनगतं विप्रो गृहीतार्घं महामुनिः । स्वागतं प्राह राजेन्द्रमपि ते कुशलं गृहे

tamāsanagataṃ vipro gṛhītārghaṃ mahāmuniḥ / svāgataṃ prāha rājendramapi te kuśalaṃ gṛhe

75.40

कोषे बले ऽथ मित्रेषु भृत्यामात्ये नरेश्वर । तथात्मनि महाबाहो यत्र सर्वं प्रतिष्ठितम्

koṣe bale 'tha mitreṣu bhṛtyāmātye nareśvara / tathātmani mahābāho yatra sarvaṃ pratiṣṭhitam

75.41

पत्नी च ते कुशलिनी यत एवानुतिष्ठति । पृच्छाम्यस्यास्ततो नाहं कुशलिन्यो ऽपरास्तव

patnī ca te kuśalinī yata evānutiṣṭhati / pṛcchāmyasyāstato nāhaṃ kuśalinyo 'parāstava

75.42

राजोवाच त्वत्प्रसादादकुशलं न क्वचिन्मम सुव्रत । जातकौतूहलश्चास्मि मम भार्यात्र का मुने

rājovāca tvatprasādādakuśalaṃ na kvacinmama suvrata / jātakautūhalaścāsmi mama bhāryātra kā mune

75.43

ऋषिरुवाच रेवती सुमहाभागा त्रैलोक्यस्यापि सुन्दरी । तव भर्या वरारोहा तां त्वं राजन्न वेत्सि किम्

ṛṣiruvāca revatī sumahābhāgā trailokyasyāpi sundarī / tava bharyā varārohā tāṃ tvaṃ rājanna vetsi kim

75.44

राजोवाच सुभद्रां शान्ततनयां कावेरीतनयां विभो । सुराष्ट्रजां सुजाताञ्च कदम्बाञ्च वरूथजाम्

rājovāca subhadrāṃ śāntatanayāṃ kāverītanayāṃ vibho / surāṣṭrajāṃ sujātāñca kadambāñca varūthajām

75.45

विपाठां नन्दिनीञ्चैव वेद्मि भार्यां गृहे द्विज । तिष्ठन्ति मे न भगवन् रेवतीं वेद्मि कान्वियम्

vipāṭhāṃ nandinīñcaiva vedmi bhāryāṃ gṛhe dvija / tiṣṭhanti me na bhagavan revatīṃ vedmi kānviyam

75.46

ऋषिरुवाच प्रियेति साम्प्रतं येयं त्वयोक्ता वरवर्णिनी । किं विस्मृतन्ते भूपाल ! श्लाघ्येयं गृहिणी तव

ṛṣiruvāca priyeti sāmprataṃ yeyaṃ tvayoktā varavarṇinī / kiṃ vismṛtante bhūpāla ! ślāghyeyaṃ gṛhiṇī tava

75.47

राजोवाच सत्यमुक्तं मया किन्तु भावो दुष्टो न मे मुने । नात्र कोपं भवान् कर्तुमर्हत्यस्मासु याचितः

rājovāca satyamuktaṃ mayā kintu bhāvo duṣṭo na me mune / nātra kopaṃ bhavān kartumarhatyasmāsu yācitaḥ

75.48

ऋषिरुवाच तत्त्वं ब्रवीषि भूपाल ! न भावस्तव दूषितः । व्याजहार भवानेतद्वह्निना नृप चोदितः

ṛṣiruvāca tattvaṃ bravīṣi bhūpāla ! na bhāvastava dūṣitaḥ / vyājahāra bhavānetadvahninā nṛpa coditaḥ

75.49

मया पृष्टो हुतवहः को ऽस्या भर्तेति पार्थिव । भविता तेन चाप्युक्तो भवानेवाद्य वै वरः

mayā pṛṣṭo hutavahaḥ ko 'syā bharteti pārthiva / bhavitā tena cāpyukto bhavānevādya vai varaḥ

75.50

तद्गृह्यतां मया दत्ता तुभ्यं कन्या नराधिप । प्रियेत्यामन्त्रिता चेयं विचारं कुरुषे कथम्

tadgṛhyatāṃ mayā dattā tubhyaṃ kanyā narādhipa / priyetyāmantritā ceyaṃ vicāraṃ kuruṣe katham

75.51

मार्कण्डेय उवाच ततो ऽसावभवन्मौनी तेनोक्तः पृथिवीपतिः । ऋषिस्तथोद्यतः कर्तुं तस्या वैवाहिकं विधिम्

mārkaṇḍeya uvāca tato 'sāvabhavanmaunī tenoktaḥ pṛthivīpatiḥ / ṛṣistathodyataḥ kartuṃ tasyā vaivāhikaṃ vidhim

75.52

तमुद्यतं सा पितरं विवाहाय महामुने । उवाच कन्या यत्किञ्चित् प्रश्रयावनतानना

tamudyataṃ sā pitaraṃ vivāhāya mahāmune / uvāca kanyā yatkiñcit praśrayāvanatānanā

75.53

यदि मे प्रीतिमांस्तात प्रिसादं कर्तुमर्हसि । रेवत्यृक्षे विवाहं मे तत्करोतु प्रसादितः

yadi me prītimāṃstāta prisādaṃ kartumarhasi / revatyṛkṣe vivāhaṃ me tatkarotu prasāditaḥ

75.54

ऋषिरुवाच रेवत्यृक्षं न वै भद्रे चन्द्रयोगि व्यवस्थितम् । अन्यानि सन्ति ऋक्षाणि सुभ्रु वैवाहिकानि ते

ṛṣiruvāca revatyṛkṣaṃ na vai bhadre candrayogi vyavasthitam / anyāni santi ṛkṣāṇi subhru vaivāhikāni te

75.55

कन्योवाच तात तेन विना कालो विफलः प्रतिभाति मे । विवाहो विफले काले मद्विधायाः कथं भवेत्

kanyovāca tāta tena vinā kālo viphalaḥ pratibhāti me / vivāho viphale kāle madvidhāyāḥ kathaṃ bhavet

75.56

ऋषिरुवाच ऋतवागिति विख्यातस्तपस्वी रेवतीं प्रति । चकार कोपं क्रुद्धेन तेनर्क्षं विनिपातितम्

ṛṣiruvāca ṛtavāgiti vikhyātastapasvī revatīṃ prati / cakāra kopaṃ kruddhena tenarkṣaṃ vinipātitam

75.57

मया चास्मै प्रतिज्ञाता भर्येति मदिरेक्षणा । न चेच्छसि विवाहं त्वं सङ्कटं नः समागतम्

mayā cāsmai pratijñātā bharyeti madirekṣaṇā / na cecchasi vivāhaṃ tvaṃ saṅkaṭaṃ naḥ samāgatam

75.58

कन्योवाच ऋतवाक् स मुनिस्तात किमेवं तप्तवांस्तपः । न त्वया मम तातेन ब्रह्मबन्धोः सुतास्मि किम्

kanyovāca ṛtavāk sa munistāta kimevaṃ taptavāṃstapaḥ / na tvayā mama tātena brahmabandhoḥ sutāsmi kim

75.59

ऋषिरुवाच ब्रह्मबन्धोः सुता न त्वं बाले नैव तपस्विनः । सुता त्वं मम यो देवान् कर्तुमन्यान् समुत्सहे

ṛṣiruvāca brahmabandhoḥ sutā na tvaṃ bāle naiva tapasvinaḥ / sutā tvaṃ mama yo devān kartumanyān samutsahe

75.60

कन्योवाच तपस्वी यदि मे तातस्तत्किमृक्षमिदं दिवि । समारोप्य विवाहो मे तदृक्षे क्रियते न तु

kanyovāca tapasvī yadi me tātastatkimṛkṣamidaṃ divi / samāropya vivāho me tadṛkṣe kriyate na tu

75.61

ऋषिरुवाच एवं भवतु भद्रन्ते भद्रे प्रीतिमती भव । आरोपयामीन्दुमार्गे रेवत्यृक्षं कृते तव

ṛṣiruvāca evaṃ bhavatu bhadrante bhadre prītimatī bhava / āropayāmīndumārge revatyṛkṣaṃ kṛte tava

75.62

मार्कण्डेय उवाच ततस्तपः प्रभावेण रेवत्यृक्षं महामुनिः । यथापूर्वन्तथा चक्रे सोमयोगि द्विजोत्तम

mārkaṇḍeya uvāca tatastapaḥ prabhāveṇa revatyṛkṣaṃ mahāmuniḥ / yathāpūrvantathā cakre somayogi dvijottama

75.63

विवाहञ्चैव दुहितुर्विधिवद् मन्त्रयोगिनम् । निष्पाद्य प्रीतिमान् भूयो जामातारमथाब्रवीत्

vivāhañcaiva duhiturvidhivad mantrayoginam / niṣpādya prītimān bhūyo jāmātāramathābravīt

75.64

औद्वाहिकन्ते भूपाल कथ्यतां किं ददाम्यहम् । दुर्लभ्यमपि दास्यामि ममाप्रतिहतन्तपः

audvāhikante bhūpāla kathyatāṃ kiṃ dadāmyaham / durlabhyamapi dāsyāmi mamāpratihatantapaḥ

75.65

राजोवाच मनोः स्वयम्भुवस्याहमुत्पन्नः सन्ततौ मुने । मन्वन्तराधिपं पुत्रं त्वत्प्रसादाद् वृणोम्यहम्

rājovāca manoḥ svayambhuvasyāhamutpannaḥ santatau mune / manvantarādhipaṃ putraṃ tvatprasādād vṛṇomyaham

75.66

ऋषिरुवाच भविष्यत्येष ते कामो मनुस्त्वत्तनयो महीम् । सकलां भोक्ष्यते भूप धर्मविच्च भविष्यति

ṛṣiruvāca bhaviṣyatyeṣa te kāmo manustvattanayo mahīm / sakalāṃ bhokṣyate bhūpa dharmavicca bhaviṣyati

75.67

मार्कण्डेय उवाच तामादाय ततो भूपः स्वमेव नगरं ययौ । तस्मादजायत सुतो रेवत्या रैवतो मनुः

mārkaṇḍeya uvāca tāmādāya tato bhūpaḥ svameva nagaraṃ yayau / tasmādajāyata suto revatyā raivato manuḥ

75.68

समेतः सकलैर्धर्मैर्मानवैरपराजितः । विज्ञाताखिलशास्त्रार्थो वेदविद्यार्थशास्त्रवित्

sametaḥ sakalairdharmairmānavairaparājitaḥ / vijñātākhilaśāstrārtho vedavidyārthaśāstravit

75.69

तस्य मन्वन्तरे देवान् मुनिदेवेन्द्रपार्थिवान् । कथ्यमानान् मया ब्रह्मन् निबोध सुसमाहितः

tasya manvantare devān munidevendrapārthivān / kathyamānān mayā brahman nibodha susamāhitaḥ

75.70

सुमेधसस्तत्र देवास्तथा भूपतयो द्विज । वैकुण्ठश्चामिताभश्च चतुर्दश चतुर्दश

sumedhasastatra devāstathā bhūpatayo dvija / vaikuṇṭhaścāmitābhaśca caturdaśa caturdaśa

75.71

तेषां देवगणानान्तु चतुर्णामपि चेश्चरः । नाम्ना विभुरभूदिन्द्रः शतयज्ञोपलक्षकः

teṣāṃ devagaṇānāntu caturṇāmapi ceścaraḥ / nāmnā vibhurabhūdindraḥ śatayajñopalakṣakaḥ

75.72

हिरण्यलोमा वेदश्रीरूर्ध्वबाहुस्तथापरः । वेदबाहुः सुधामा च पर्जन्यश्च महामुनिः

hiraṇyalomā vedaśrīrūrdhvabāhustathāparaḥ / vedabāhuḥ sudhāmā ca parjanyaśca mahāmuniḥ

75.73

वसिष्ठश्च महाभागो वेदवेदान्तपारगः । एते सप्तर्षयश्चासन् रैवतस्यान्तरे मनोः

vasiṣṭhaśca mahābhāgo vedavedāntapāragaḥ / ete saptarṣayaścāsan raivatasyāntare manoḥ

75.74

बलबन्धुर्महावीर्यः सुयष्टव्यस्तथापरः । सत्यकाद्यास्तथैवासन् रैवतस्य मनोः सुताः

balabandhurmahāvīryaḥ suyaṣṭavyastathāparaḥ / satyakādyāstathaivāsan raivatasya manoḥ sutāḥ

75.75

रैवतान्तास्तु मनवः कथिता ये मया तव । स्वायम्भुवाश्रया ह्येते स्वारोचिषमृते मनुम्

raivatāntāstu manavaḥ kathitā ye mayā tava / svāyambhuvāśrayā hyete svārociṣamṛte manum

75.76

(य एषां शृणुयान्नित्यं पठेदाख्यानमुत्तमम् । विमुक्तः सर्वपापेभ्यो लोकं प्राप्नोत्यभीप्सितम्

(ya eṣāṃ śṛṇuyānnityaṃ paṭhedākhyānamuttamam / vimuktaḥ sarvapāpebhyo lokaṃ prāpnotyabhīpsitam

75.77

← Adhyaya 74Adhyaya 76