← Vayaviya Samhita — Purva Bhaga
वायवीयसंहिता पूर्वभाग — Adhyaya 5
सूत उवाच तत्र पूर्वं महाभागा नैमिषारण्यवासिनः प्रणिपत्य यथान्यायं पप्रच्छुः पवनं प्रभुम्
sūta uvāca tatra pūrvaṃ mahābhāgā naimiṣāraṇyavāsinaḥ praṇipatya yathānyāyaṃ papracchuḥ pavanaṃ prabhum
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.1
नैमिषीया ऊचुः भवान् कथमनुप्राप्तो ज्ञानमीश्वरगोचरम् कथं च शिवभावस्ते ब्रह्मणो ऽव्यक्तजन्मनः
naimiṣīyā ūcuḥ bhavān kathamanuprāpto jñānamīśvaragocaram kathaṃ ca śivabhāvaste brahmaṇo 'vyaktajanmanaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.2
वायुरुवाच एकोनविंशतिः कल्पो विज्ञेयः श्वेतलोहितः तस्मिन्कल्पे चतुर्वक्त्रस्स्रष्टुकामो ऽतपत्तपः
vāyuruvāca ekonaviṃśatiḥ kalpo vijñeyaḥ śvetalohitaḥ tasminkalpe caturvaktrassraṣṭukāmo 'tapattapaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.3
तपसा तेन तीव्रेण तुष्टस्तस्य पिता स्वयम् दिव्यं कौमारमास्थाय रूपं रूपवतां वरः
tapasā tena tīvreṇa tuṣṭastasya pitā svayam divyaṃ kaumāramāsthāya rūpaṃ rūpavatāṃ varaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.4
श्वेतो नाम मुनिर्भूत्वा दिव्यां वाचमुदीरयन् दर्शनं प्रददौ तस्मै देवदेवो महेश्वरः
śveto nāma munirbhūtvā divyāṃ vācamudīrayan darśanaṃ pradadau tasmai devadevo maheśvaraḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.5
तं दृष्ट्वा पितरं ब्रह्मा ब्रह्मणो ऽधिपतिं पतिम् प्रणम्य परमज्ञानं गायत्र्या सह लब्धवान्
taṃ dṛṣṭvā pitaraṃ brahmā brahmaṇo 'dhipatiṃ patim praṇamya paramajñānaṃ gāyatryā saha labdhavān
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.6
ततस्स लब्धविज्ञानो विश्वकर्मा चतुर्मुखः असृजत्सर्वभूतानि स्थावराणि चराणि च
tatassa labdhavijñāno viśvakarmā caturmukhaḥ asṛjatsarvabhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.7
यतश्श्रुत्वामृतं लब्धं ब्रह्मणा परमेश्वरात् ततस्तद्वदनादेव मया लब्धं तपोबलात्
yataśśrutvāmṛtaṃ labdhaṃ brahmaṇā parameśvarāt tatastadvadanādeva mayā labdhaṃ tapobalāt
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.8
मुनय ऊचुः किं तज्ज्ञानं त्वया लब्धं तथ्यात्तथ्यंतरं शुभम् यत्र कृत्वा परां निष्ठां पुरुषस्सुखमृच्छति
munaya ūcuḥ kiṃ tajjñānaṃ tvayā labdhaṃ tathyāttathyaṃtaraṃ śubham yatra kṛtvā parāṃ niṣṭhāṃ puruṣassukhamṛcchati
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.9
वयुरुवाच पशुपाशपतिज्ञानं यल्लब्धं तु मया पुरा तत्र निष्ठा परा कार्या पुरुषेण सुखार्थिना
vayuruvāca paśupāśapatijñānaṃ yallabdhaṃ tu mayā purā tatra niṣṭhā parā kāryā puruṣeṇa sukhārthinā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.10
अज्ञानप्रभवं दुःखं ज्ञानेनैव निवर्तते ज्ञानं वस्तुपरिच्छेदो वस्तु च द्विविधं स्मृतम्
ajñānaprabhavaṃ duḥkhaṃ jñānenaiva nivartate jñānaṃ vastuparicchedo vastu ca dvividhaṃ smṛtam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.11
अजडं च जडं चैव नियंतृ च तयोरपि पशुः पाशः पतिश्चेति कथ्यते तत्त्रयं क्रमात्
ajaḍaṃ ca jaḍaṃ caiva niyaṃtṛ ca tayorapi paśuḥ pāśaḥ patiśceti kathyate tattrayaṃ kramāt
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.12
अक्षरं च क्षरं चैव क्षराक्षरपरं तथा तदेतत्त्रितयं भूम्ना कथ्यते तत्त्ववेदिभिः
akṣaraṃ ca kṣaraṃ caiva kṣarākṣaraparaṃ tathā tadetattritayaṃ bhūmnā kathyate tattvavedibhiḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.13
अक्षरं पशुरित्युक्तः क्षरं पाश उदाहृतः क्षराक्षरपरं यत्तत्पतिरित्यभिधीयते
akṣaraṃ paśurityuktaḥ kṣaraṃ pāśa udāhṛtaḥ kṣarākṣaraparaṃ yattatpatirityabhidhīyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.14
मुनय ऊचुः किं तदक्षरमित्युक्तं किं च क्षरमुदाहृतम् तयोश्च परमं किं वा तदेतद् ब्रूहि मारुत
munaya ūcuḥ kiṃ tadakṣaramityuktaṃ kiṃ ca kṣaramudāhṛtam tayośca paramaṃ kiṃ vā tadetad brūhi māruta
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.15
वायुरुवाच प्रकृतिः क्षरमित्युक्तं पुरुषो ऽक्षर उच्यते ताविमौ प्रेरयत्यन्यस्स परा परमेश्वरः
vāyuruvāca prakṛtiḥ kṣaramityuktaṃ puruṣo 'kṣara ucyate tāvimau prerayatyanyassa parā parameśvaraḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.16
मुनय ऊचुः कैषा प्रकृतिरित्युक्ता क एष पुरुषो मतः अनयोः केन सम्बन्धः कोयं प्रेरक ईश्वरः
munaya ūcuḥ kaiṣā prakṛtirityuktā ka eṣa puruṣo mataḥ anayoḥ kena sambandhaḥ koyaṃ preraka īśvaraḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.17
वायुरुवाच माया प्रकृतिरुद्दिष्टा पुरुषो मायया वृतः संबन्धो मूलकर्मभ्यां शिवः प्रेरक ईश्वरः
vāyuruvāca māyā prakṛtiruddiṣṭā puruṣo māyayā vṛtaḥ saṃbandho mūlakarmabhyāṃ śivaḥ preraka īśvaraḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.18
मुनय ऊचुः केयं माया समा ख्याता किंरूपो मायया वृतः मूलं कीदृक् कुतो वास्य किं शिवत्वं कुतश्शिवः
munaya ūcuḥ keyaṃ māyā samā khyātā kiṃrūpo māyayā vṛtaḥ mūlaṃ kīdṛk kuto vāsya kiṃ śivatvaṃ kutaśśivaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.19
वायुरुवाच माया माहेश्वरी शक्तिश्चिद्रूपो मायया वृतः मलश्चिच्छादको नैजो विशुद्धिश्शिवता स्वतः
vāyuruvāca māyā māheśvarī śaktiścidrūpo māyayā vṛtaḥ malaścicchādako naijo viśuddhiśśivatā svataḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.20
मुनय ऊचुः आवृणोति कथं माया व्यापिनं केन हेतुना किमर्थं चावृतिः पुंसः केन वा विनिवर्तते
munaya ūcuḥ āvṛṇoti kathaṃ māyā vyāpinaṃ kena hetunā kimarthaṃ cāvṛtiḥ puṃsaḥ kena vā vinivartate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.21
वायुरुवाच आवृतिर्व्यपिनो ऽपि स्याद्व्यापि यस्मात्कलाद्यपि हेतुः कर्मैव भोगार्थं निवर्तेत मलक्षयात्
vāyuruvāca āvṛtirvyapino 'pi syādvyāpi yasmātkalādyapi hetuḥ karmaiva bhogārthaṃ nivarteta malakṣayāt
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.22
मुनय ऊचुः कलादि कथ्यते किं तत्कर्म वा किमुदाहृतम् तत्किमादि किमन्तं वा किं फलं वा किमाश्रयम्
munaya ūcuḥ kalādi kathyate kiṃ tatkarma vā kimudāhṛtam tatkimādi kimantaṃ vā kiṃ phalaṃ vā kimāśrayam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.23
कस्य भोगेन किं भोग्यं किं वा तद्भोगसाधनम् मलक्षयस्य को हेतुः कीदृक् क्षीणमलः पुमान्
kasya bhogena kiṃ bhogyaṃ kiṃ vā tadbhogasādhanam malakṣayasya ko hetuḥ kīdṛk kṣīṇamalaḥ pumān
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.24
वायुरुवाच कला विद्या च रागश्च कालो नियतिरेव च कलादयस्समाख्याता यो भोक्ता पुरुषो भवेत्
vāyuruvāca kalā vidyā ca rāgaśca kālo niyatireva ca kalādayassamākhyātā yo bhoktā puruṣo bhavet
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.25
पुण्यपापात्मकं कर्म सुखदुःखफलं तु यत् अनादिमलभोगान्तमज्ञानात्मसमाश्रयम्
puṇyapāpātmakaṃ karma sukhaduḥkhaphalaṃ tu yat anādimalabhogāntamajñānātmasamāśrayam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.26
भोगः कर्मविनाशाय भोगमव्यक्तमुच्यते बाह्यांतःकरणद्वारं शरीरं भोगसाधनम्
bhogaḥ karmavināśāya bhogamavyaktamucyate bāhyāṃtaḥkaraṇadvāraṃ śarīraṃ bhogasādhanam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.27
भावातिशयलब्धेन प्रसादेन मलक्षयः क्षीणे चात्ममले तस्मिन् पुमाञ्च्छिवसमो भवेत्
bhāvātiśayalabdhena prasādena malakṣayaḥ kṣīṇe cātmamale tasmin pumāñcchivasamo bhavet
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.28
मुनय ऊचुः कलादिपञ्चतत्त्वानां किं कर्म पृथगुच्यते भोक्तेति पुरुषश्चेति येनात्मा व्यपदिश्यते
munaya ūcuḥ kalādipañcatattvānāṃ kiṃ karma pṛthagucyate bhokteti puruṣaśceti yenātmā vyapadiśyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.29
किमात्मकं तदव्यक्तं केनाकारेण भुज्यते किं तस्य शरणं भुक्तौ शरीरं च किमुच्यते
kimātmakaṃ tadavyaktaṃ kenākāreṇa bhujyate kiṃ tasya śaraṇaṃ bhuktau śarīraṃ ca kimucyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.30
वायुरुवाच दिक्क्रियाव्यंजका विद्या कालो रागः प्रवर्तकः कालो ऽवच्छेदकस्तत्र नियतिस्तु नियामिका
vāyuruvāca dikkriyāvyaṃjakā vidyā kālo rāgaḥ pravartakaḥ kālo 'vacchedakastatra niyatistu niyāmikā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.31
अव्यक्तं कारणं यत्तत्त्रिगुणं प्रभवाप्ययम् प्रधानं प्रकृतिश्चेति यदाहुस्तत्त्वचिंतकाः
avyaktaṃ kāraṇaṃ yattattriguṇaṃ prabhavāpyayam pradhānaṃ prakṛtiśceti yadāhustattvaciṃtakāḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.32
कलातस्तदभिव्यक्तमनभिव्यक्तलक्षणम् सुखदुःखविमोहात्मा भुज्यते गुणवांस्त्रिधा
kalātastadabhivyaktamanabhivyaktalakṣaṇam sukhaduḥkhavimohātmā bhujyate guṇavāṃstridhā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.33
सत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसंभवाः प्रकृतौ सूक्ष्मरूपेण तिले तैलमिव स्थिताः
sattvaṃ rajastama iti guṇāḥ prakṛtisaṃbhavāḥ prakṛtau sūkṣmarūpeṇa tile tailamiva sthitāḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.34
सुखं च सुखहेतुश्च समासात्सात्त्विकं स्मृतम् राजसं तद्विपर्यासात्स्तंभमोहौ तु तामसौ
sukhaṃ ca sukhahetuśca samāsātsāttvikaṃ smṛtam rājasaṃ tadviparyāsātstaṃbhamohau tu tāmasau
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.35
सात्त्विक्यूर्ध्वगतिः प्रोक्ता तामसी स्यादधोगतिः मध्यमा तु गतिर्या सा राजसी परिपठ्यते
sāttvikyūrdhvagatiḥ proktā tāmasī syādadhogatiḥ madhyamā tu gatiryā sā rājasī paripaṭhyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.36
तन्मात्रापञ्चकं चैव भूतपञ्चकमेव च ज्ञानेंद्रियाणि पञ्चैक्यं पञ्च कर्मेन्द्रियाणि च
tanmātrāpañcakaṃ caiva bhūtapañcakameva ca jñāneṃdriyāṇi pañcaikyaṃ pañca karmendriyāṇi ca
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.37
प्रधानबुद्ध्यहंकारमनांसि च चतुष्टयम् समासादेवमव्यक्तं सविकारमुदाहृतम्
pradhānabuddhyahaṃkāramanāṃsi ca catuṣṭayam samāsādevamavyaktaṃ savikāramudāhṛtam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.38
तत्कारणदशापन्नमव्यक्तमिति कथ्यते व्यक्तं कार्यदशापन्नं शरीरादिघटादिवत्
tatkāraṇadaśāpannamavyaktamiti kathyate vyaktaṃ kāryadaśāpannaṃ śarīrādighaṭādivat
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.39
यथा घटादिकं कार्यं मृदादेर्नातिभिद्यते शरीरादि तथा व्यक्तमव्यक्तान्नातिभिद्यते
yathā ghaṭādikaṃ kāryaṃ mṛdādernātibhidyate śarīrādi tathā vyaktamavyaktānnātibhidyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.40
तस्मादव्यक्तमेवैक्यकारणं करणानि च शरीरं च तदाधारं तद्भोग्यं चापि नेतरत्
tasmādavyaktamevaikyakāraṇaṃ karaṇāni ca śarīraṃ ca tadādhāraṃ tadbhogyaṃ cāpi netarat
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.41
मुनय ऊचुः बुद्धीन्द्रियशरीरेभ्यो व्यतिरेकस्य कस्यचित् आत्मशब्दाभिधेयस्य वस्तुतो ऽपि कुतः स्थितिः
munaya ūcuḥ buddhīndriyaśarīrebhyo vyatirekasya kasyacit ātmaśabdābhidheyasya vastuto 'pi kutaḥ sthitiḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.42
वायुरुवाच बुद्धीन्द्रियशरीरेभ्यो व्यतिरेको विभोर्ध्रुवम् अस्त्येव कश्चिदात्मेति हेतुस्तत्र सुदुर्गमः
vāyuruvāca buddhīndriyaśarīrebhyo vyatireko vibhordhruvam astyeva kaścidātmeti hetustatra sudurgamaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.43
बुद्धीन्द्रियशरीराणां नात्मता सद्भिरिष्यते स्मृतेरनियतज्ञानादयावद्देहवेदनात्
buddhīndriyaśarīrāṇāṃ nātmatā sadbhiriṣyate smṛteraniyatajñānādayāvaddehavedanāt
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.44
अतः स्मर्तानुभूतानामशेषज्ञेयगोचरः अन्तर्यामीति वेदेषु वेदांतेषु च गीयते
ataḥ smartānubhūtānāmaśeṣajñeyagocaraḥ antaryāmīti vedeṣu vedāṃteṣu ca gīyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.45
सर्वं तत्र स सर्वत्र व्याप्य तिष्ठति शाश्वतः तथापि क्वापि केनापि व्यक्तमेष न दृश्यते
sarvaṃ tatra sa sarvatra vyāpya tiṣṭhati śāśvataḥ tathāpi kvāpi kenāpi vyaktameṣa na dṛśyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.46
नैवायं चक्षुषा ग्राह्यो नापरैरिन्द्रियैरपि मनसैव प्रदीप्तेन महानात्मावसीयते १
naivāyaṃ cakṣuṣā grāhyo nāparairindriyairapi manasaiva pradīptena mahānātmāvasīyate 1
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.47
न च स्त्री न पुमानेष नैव चापि नपुंसकः नैवोर्ध्वं नापि तिर्यक् नाधस्तान्न कुतश्चन
na ca strī na pumāneṣa naiva cāpi napuṃsakaḥ naivordhvaṃ nāpi tiryak nādhastānna kutaścana
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.48
अशरीरं शरीरेषु चलेषु स्थाणुमव्ययम् सदा पश्यति तं धीरो नरः प्रत्यवमर्शनात्
aśarīraṃ śarīreṣu caleṣu sthāṇumavyayam sadā paśyati taṃ dhīro naraḥ pratyavamarśanāt
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.49
किमत्र बहुनोक्तेन पुरुषो देहतः पृथक् अपृथग्ये तु पश्यंति ह्यसम्यक्तेषु दर्शनम्
kimatra bahunoktena puruṣo dehataḥ pṛthak apṛthagye tu paśyaṃti hyasamyakteṣu darśanam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.50
यच्छरीरमिदं प्रोक्तं पुरुषस्य ततः परम् अशुद्धमवशं दुःखमध्रुवं न च विद्यते
yaccharīramidaṃ proktaṃ puruṣasya tataḥ param aśuddhamavaśaṃ duḥkhamadhruvaṃ na ca vidyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.51
विपदां वीजभूतेन पुरुषस्तेन संयुतः सुखी दुःखी च मूढश्च भवति स्वेन कर्मणा
vipadāṃ vījabhūtena puruṣastena saṃyutaḥ sukhī duḥkhī ca mūḍhaśca bhavati svena karmaṇā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.52
अद्भिराप्लवितं क्षेत्रं जनयत्यंकुरं यथा आज्ञानात्प्लावितं कर्म देहं जनयते तथा
adbhirāplavitaṃ kṣetraṃ janayatyaṃkuraṃ yathā ājñānātplāvitaṃ karma dehaṃ janayate tathā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.53
अत्यंतमसुखावासास्स्मृताश्चैकांतमृत्यवः अनागता अतीताश्च तनवो ऽस्य सहस्रशः
atyaṃtamasukhāvāsāssmṛtāścaikāṃtamṛtyavaḥ anāgatā atītāśca tanavo 'sya sahasraśaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.54
आगत्यागत्य शीर्णेषु शरीरेषु शरीरिणः अत्यंतवसतिः क्वापि न केनापि च लभ्यते
āgatyāgatya śīrṇeṣu śarīreṣu śarīriṇaḥ atyaṃtavasatiḥ kvāpi na kenāpi ca labhyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.55
छादितश्च वियुक्तश्च शरीरैरेषु लक्ष्यते चंद्रबिंबवदाकाशे तरलैरभ्रसंचयैः
chāditaśca viyuktaśca śarīraireṣu lakṣyate caṃdrabiṃbavadākāśe taralairabhrasaṃcayaiḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.56
अनेकदेहभेदेन भिन्ना वृत्तिरिहात्मनः अष्टापदपरिक्षेपे ह्यक्षमुद्रेव लक्ष्यते
anekadehabhedena bhinnā vṛttirihātmanaḥ aṣṭāpadaparikṣepe hyakṣamudreva lakṣyate
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.57
नैवास्य भविता कश्चिन्नासौ भवति कस्यचित् पथि संगम एवायं दारैः पुत्रैश्च बंधुभिः
naivāsya bhavitā kaścinnāsau bhavati kasyacit pathi saṃgama evāyaṃ dāraiḥ putraiśca baṃdhubhiḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.58
यथा काष्ठं च काष्ठं च समेयातां महोदधौ समेत्य च व्यपेयातां तद्वद्भूतसमागमः
yathā kāṣṭhaṃ ca kāṣṭhaṃ ca sameyātāṃ mahodadhau sametya ca vyapeyātāṃ tadvadbhūtasamāgamaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.59
स पश्यति शरीरं तच्छरीरं तन्न पश्यति तौ पश्यति परः कश्चित्तावुभौ तं न पश्यतः
sa paśyati śarīraṃ taccharīraṃ tanna paśyati tau paśyati paraḥ kaścittāvubhau taṃ na paśyataḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.60
ब्रह्माद्याः स्थावरांतश्च पशवः परिकीर्तिताः पशूनामेव सर्वेषां प्रोक्तमेतन्निदर्शनम्
brahmādyāḥ sthāvarāṃtaśca paśavaḥ parikīrtitāḥ paśūnāmeva sarveṣāṃ proktametannidarśanam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.61
स एष बध्यते पाशैः सुखदुःखाशनः पशुः लीलासाधनभूतो य ईश्वरस्येति सूरयः
sa eṣa badhyate pāśaiḥ sukhaduḥkhāśanaḥ paśuḥ līlāsādhanabhūto ya īśvarasyeti sūrayaḥ
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.62
अज्ञो जंतुरनीशो ऽयमात्मनस्सुखदुःखयोः ईश्वरप्रेरितो गच्छेत्स्वर्गं वा श्वभ्रमेव वा
ajño jaṃturanīśo 'yamātmanassukhaduḥkhayoḥ īśvaraprerito gacchetsvargaṃ vā śvabhrameva vā
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.63
सूत उवाच इत्याकर्ण्यानिलवचो मुनयः प्रीतमानसाः प्रोचुः प्रणम्य तं वायुं शैवागमविचक्षणम्
sūta uvāca ityākarṇyānilavaco munayaḥ prītamānasāḥ procuḥ praṇamya taṃ vāyuṃ śaivāgamavicakṣaṇam
Vayaviya Samhita — Purva Bhaga 5.64