विद्येश्वरसंहिता — Adhyaya 13
ऋषय ऊचुः सदाचारं श्रावयाशु येन लोकाञ्जयेद्बुधः धर्माधर्ममयान्ब्रूहि स्वर्गनारकदांस्तथा
ṛṣaya ūcuḥ sadācāraṃ śrāvayāśu yena lokāñjayedbudhaḥ dharmādharmamayānbrūhi svarganārakadāṃstathā
Vidyeshvara Samhita 13.1
सूत उवाच सदाचारयुतो विद्वान्ब्राह्मणो नाम नामतः वेदाचारयुतो विप्रो ह्येतैरेकैकवान्द्विजः
sūta uvāca sadācārayuto vidvānbrāhmaṇo nāma nāmataḥ vedācārayuto vipro hyetairekaikavāndvijaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.2
अल्पाचारोल्पवेदश्च क्षत्रियो राजसेवकः किंचिदाचारवान्वैश्यः कृषिवाणिज्यकृत्तया
alpācārolpavedaśca kṣatriyo rājasevakaḥ kiṃcidācāravānvaiśyaḥ kṛṣivāṇijyakṛttayā
Vidyeshvara Samhita 13.3
शूद्रब्राह्मण इत्युक्तः स्वयमेव हि कर्षकः असूयालुः परद्रोही चंडालद्विज उच्यते
śūdrabrāhmaṇa ityuktaḥ svayameva hi karṣakaḥ asūyāluḥ paradrohī caṃḍāladvija ucyate
Vidyeshvara Samhita 13.4
पृथिवीपालको राजा इतरेक्षत्रिया मताः धान्यादिक्रयवान्वैश्य इतरो वणिगुच्यते
pṛthivīpālako rājā itarekṣatriyā matāḥ dhānyādikrayavānvaiśya itaro vaṇigucyate
Vidyeshvara Samhita 13.5
ब्रह्मक्षत्रियवैश्यानां शुश्रूषुः शूद्र उच्यते कर्षको वृषलो ज्ञेय इतरे चैव दस्यवः
brahmakṣatriyavaiśyānāṃ śuśrūṣuḥ śūdra ucyate karṣako vṛṣalo jñeya itare caiva dasyavaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.6
सर्वो ह्युषःप्राचीमुखश्चिन्तयेद्देवपूर्वकान् धर्मानर्थांश्च तत्क्लेशानायं च व्ययमेव च
sarvo hyuṣaḥprācīmukhaścintayeddevapūrvakān dharmānarthāṃśca tatkleśānāyaṃ ca vyayameva ca
Vidyeshvara Samhita 13.7
आयुर्द्वेषश्च मरणं पापं भाग्यं तथैव च व्याधिः पुष्टिस्तथा शक्तिः प्रातरुत्थानदिक्फलम्
āyurdveṣaśca maraṇaṃ pāpaṃ bhāgyaṃ tathaiva ca vyādhiḥ puṣṭistathā śaktiḥ prātarutthānadikphalam
Vidyeshvara Samhita 13.8
निशांत्यायामोषा ज्ञेया यामार्धं संधिरुच्यते तत्काले तु समुत्थाय विण्मूत्रे विसृजेद्द्विजः
niśāṃtyāyāmoṣā jñeyā yāmārdhaṃ saṃdhirucyate tatkāle tu samutthāya viṇmūtre visṛjeddvijaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.9
गृहाद्दूरं ततो गत्वा बाह्यतः प्रवृतस्तथा उदङ्मुखः समाविश्य प्रतिबंधे ऽन्यदिङ्मुखः
gṛhāddūraṃ tato gatvā bāhyataḥ pravṛtastathā udaṅmukhaḥ samāviśya pratibaṃdhe 'nyadiṅmukhaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.10
जलाग्निब्राह्मणादीनां देवानां नाभिमुख्यतः लिंगं पिधाय वामेन मुखमन्येन पाणिना
jalāgnibrāhmaṇādīnāṃ devānāṃ nābhimukhyataḥ liṃgaṃ pidhāya vāmena mukhamanyena pāṇinā
Vidyeshvara Samhita 13.11
मलमुत्सृज्य चोत्थाय न पश्येच्चैव तन्मलम् उद्धृतेन जलेनैव शौचं कुर्याज्जलाद्बहिः
malamutsṛjya cotthāya na paśyeccaiva tanmalam uddhṛtena jalenaiva śaucaṃ kuryājjalādbahiḥ
Vidyeshvara Samhita 13.12
अथवा देवपित्रार्षतीर्थावतरणं विना सप्त वा पञ्च वा त्रीन्वा गुदं संशोधयेन्मृदा
athavā devapitrārṣatīrthāvataraṇaṃ vinā sapta vā pañca vā trīnvā gudaṃ saṃśodhayenmṛdā
Vidyeshvara Samhita 13.13
लिंगे कर्कोटमात्रं तु गुदे प्रसृतिरिष्यते तत उत्थाय पद्धस्तशौचं गण्डूषमष्टकम्
liṃge karkoṭamātraṃ tu gude prasṛtiriṣyate tata utthāya paddhastaśaucaṃ gaṇḍūṣamaṣṭakam
Vidyeshvara Samhita 13.14
येन केन च पत्रेण काष्ठेन च जलाद्बहिः कार्यं संत्यज्य तर्जनीं दंतधावनमीरितम्
yena kena ca patreṇa kāṣṭhena ca jalādbahiḥ kāryaṃ saṃtyajya tarjanīṃ daṃtadhāvanamīritam
Vidyeshvara Samhita 13.15
जलदेवान्नमस्कृत्य मंत्रेण स्नानमाचरेत् अशक्तः कंठदघ्नं वा कटिदघ्नमथापि वा
jaladevānnamaskṛtya maṃtreṇa snānamācaret aśaktaḥ kaṃṭhadaghnaṃ vā kaṭidaghnamathāpi vā
Vidyeshvara Samhita 13.16
आजानु जलमाविश्य मंत्रस्नानं समाचरेत् देवादींस्तर्पयेद्विद्वांस्तत्र तीर्थजलेन च
ājānu jalamāviśya maṃtrasnānaṃ samācaret devādīṃstarpayedvidvāṃstatra tīrthajalena ca
Vidyeshvara Samhita 13.17
धौतवस्त्रं समादाय पञ्चकच्छेन धारयेत् उत्तरीयं च किं चैव धार्यं सर्वेषु कर्मसु
dhautavastraṃ samādāya pañcakacchena dhārayet uttarīyaṃ ca kiṃ caiva dhāryaṃ sarveṣu karmasu
Vidyeshvara Samhita 13.18
नद्यादितीर्थस्नाने तु स्नानवस्त्रं न शोधयेत् वापीकूपगृहादौ तु स्नानादूर्ध्वं नयेद्बुधः
nadyāditīrthasnāne tu snānavastraṃ na śodhayet vāpīkūpagṛhādau tu snānādūrdhvaṃ nayedbudhaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.19
शिलादार्वादिके वापि जले वापि स्थलेपि वा संशोध्य पीडयेद्वस्त्रं पित्ःणां तृप्तये द्विजाः
śilādārvādike vāpi jale vāpi sthalepi vā saṃśodhya pīḍayedvastraṃ pitḥṇāṃ tṛptaye dvijāḥ
Vidyeshvara Samhita 13.20
जाबालकोक्तमंत्रेण भस्मना च त्रिपुंड्रकम् अन्यथा चेज्जले पात इतस्तन्नरकमृच्छति
jābālakoktamaṃtreṇa bhasmanā ca tripuṃḍrakam anyathā cejjale pāta itastannarakamṛcchati
Vidyeshvara Samhita 13.21
आपोहिष्ठेति शिरसि प्रोक्षयेत्पापशांतये यस्येति मंत्रं पादे तु संधिप्रोक्षणमुच्यते
āpohiṣṭheti śirasi prokṣayetpāpaśāṃtaye yasyeti maṃtraṃ pāde tu saṃdhiprokṣaṇamucyate
Vidyeshvara Samhita 13.22
पादे मूर्ध्नि हृदि चैव मूर्ध्नि हृत्पाद एव च हृत्पादमूर्ध्नि संप्रोक्ष्य मंत्रस्नानं विदुर्बुधाः
pāde mūrdhni hṛdi caiva mūrdhni hṛtpāda eva ca hṛtpādamūrdhni saṃprokṣya maṃtrasnānaṃ vidurbudhāḥ
Vidyeshvara Samhita 13.23
ईषत्स्पर्शे च दौः स्वास्थ्ये राजराष्ट्रभये ऽपि च अत्यागतिकाले च मंत्रस्नानं समाचरेत्
īṣatsparśe ca dauḥ svāsthye rājarāṣṭrabhaye 'pi ca atyāgatikāle ca maṃtrasnānaṃ samācaret
Vidyeshvara Samhita 13.24
प्रातः सूर्यानुवाकेन सायमग्न्यनुवाकतः अपः पीत्वा तथामध्ये पुनः प्रोक्षणमाचरेत्
prātaḥ sūryānuvākena sāyamagnyanuvākataḥ apaḥ pītvā tathāmadhye punaḥ prokṣaṇamācaret
Vidyeshvara Samhita 13.25
गायत्र्या जपमंत्रांते वीरूर्ध्वं प्राग्विनिक्षिपेत् मंत्रेण सह चैकं वै मध्ये ऽर्घ्यं तु रवेर्द्विजा
gāyatryā japamaṃtrāṃte vīrūrdhvaṃ prāgvinikṣipet maṃtreṇa saha caikaṃ vai madhye 'rghyaṃ tu raverdvijā
Vidyeshvara Samhita 13.26
अथ जाते च सायाह्ने भुवि पश्चिमदिङ्मुखः उद्धृत्य दद्यात्प्रातस्तु मध्याह्नेंगुलिभिस्तथा
atha jāte ca sāyāhne bhuvi paścimadiṅmukhaḥ uddhṛtya dadyātprātastu madhyāhneṃgulibhistathā
Vidyeshvara Samhita 13.27
अंगुलीनां च रंध्रेण लंबं पश्येद्दिवाकरम् आत्मप्रदक्षिणं कृत्वा शुद्धाचमनमाचरेत्
aṃgulīnāṃ ca raṃdhreṇa laṃbaṃ paśyeddivākaram ātmapradakṣiṇaṃ kṛtvā śuddhācamanamācaret
Vidyeshvara Samhita 13.28
सायं मुहूर्तादर्वाक्तु कृता संध्या वृथा भवेत् अकालात्काल इत्युक्तो दिने ऽतीते यथाक्रमम्
sāyaṃ muhūrtādarvāktu kṛtā saṃdhyā vṛthā bhavet akālātkāla ityukto dine 'tīte yathākramam
Vidyeshvara Samhita 13.29
दिवा ऽतीते च गायत्रीं शतं नित्ये क्रमाज्जपेत् आदर्शाहात्परा ऽतीते गायत्रीं लक्षमभ्यसेत्
divā 'tīte ca gāyatrīṃ śataṃ nitye kramājjapet ādarśāhātparā 'tīte gāyatrīṃ lakṣamabhyaset
Vidyeshvara Samhita 13.30
मासातीते तु नित्ये हि पुनश्चोपनयं चरेत् ईशो गौरीगुहो विष्णुर्ब्रह्मा चेंद्रश्च वै यमः
māsātīte tu nitye hi punaścopanayaṃ caret īśo gaurīguho viṣṇurbrahmā ceṃdraśca vai yamaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.31
एवं रूपांश्च वै देवांस्तर्पयेदर्थसिद्धये ब्रह्मार्पणं ततः कृत्वा शुद्धाचमनमाचरेत्
evaṃ rūpāṃśca vai devāṃstarpayedarthasiddhaye brahmārpaṇaṃ tataḥ kṛtvā śuddhācamanamācaret
Vidyeshvara Samhita 13.32
तीर्थदक्षिणतः शस्ते मठे मंत्रालये बुधः तत्र देवालये वापि गृहे वा नियतस्थले
tīrthadakṣiṇataḥ śaste maṭhe maṃtrālaye budhaḥ tatra devālaye vāpi gṛhe vā niyatasthale
Vidyeshvara Samhita 13.33
सर्वान्देवान्नमस्कृत्य स्थिरबुद्धिः स्थिरासनः प्रणवं पूर्वमभ्यस्य गायत्रीमभ्यसेत्ततः
sarvāndevānnamaskṛtya sthirabuddhiḥ sthirāsanaḥ praṇavaṃ pūrvamabhyasya gāyatrīmabhyasettataḥ
Vidyeshvara Samhita 13.34
जीवब्रह्मैक्यविषयं बुद्ध्वा प्रणवमभ्यसेत् त्रैलोक्यसृष्टिकर्तारं स्थितिकर्तारमच्युतम्
jīvabrahmaikyaviṣayaṃ buddhvā praṇavamabhyaset trailokyasṛṣṭikartāraṃ sthitikartāramacyutam
Vidyeshvara Samhita 13.35
संहर्तारं तथा रुद्रं स्वप्रकाशमुपास्महे ज्ञानकर्मेंद्रियाणां च मनोवृत्तीर्धियस्तथा
saṃhartāraṃ tathā rudraṃ svaprakāśamupāsmahe jñānakarmeṃdriyāṇāṃ ca manovṛttīrdhiyastathā
Vidyeshvara Samhita 13.36
भोगमोक्षप्रदे धर्मे ज्ञाने च प्रेरयेत्सदा इत्थमर्थं धियाध्यायन्ब्रह्मप्राप्नोति निश्चयः
bhogamokṣaprade dharme jñāne ca prerayetsadā itthamarthaṃ dhiyādhyāyanbrahmaprāpnoti niścayaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.37
केवलं वा जपेन्नित्यं ब्राह्मण्यस्य च पूर्तये सहस्रमभ्यसेन्नित्यं प्रातर्ब्राह्मणपुंगवः
kevalaṃ vā japennityaṃ brāhmaṇyasya ca pūrtaye sahasramabhyasennityaṃ prātarbrāhmaṇapuṃgavaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.38
अन्येषां च यथा शक्तिम् अध्याह्ने च शतं जपेत् सायं द्विदशकं ज्ञेयं शिखाष्टकसमन्वितम्
anyeṣāṃ ca yathā śaktim adhyāhne ca śataṃ japet sāyaṃ dvidaśakaṃ jñeyaṃ śikhāṣṭakasamanvitam
Vidyeshvara Samhita 13.39
मूलाधारं समारभ्य द्वादशांतस्थितांस्तथा विद्येशब्रह्मविष्ण्वीशजीवात्मपरमेश्वरान्
mūlādhāraṃ samārabhya dvādaśāṃtasthitāṃstathā vidyeśabrahmaviṣṇvīśajīvātmaparameśvarān
Vidyeshvara Samhita 13.40
ब्रह्मबुद्ध्या तदैक्यं च सोहं भावनया जपेत् तानेव ब्रह्मरंध्रादौ कायाद्बाह्ये च भावयेत्
brahmabuddhyā tadaikyaṃ ca sohaṃ bhāvanayā japet tāneva brahmaraṃdhrādau kāyādbāhye ca bhāvayet
Vidyeshvara Samhita 13.41
महत्तत्त्वं समारभ्य शरीरं तु सहस्रकम् एकैकस्माज्जपादेकमतिक्रम्य शनैः शनैः
mahattattvaṃ samārabhya śarīraṃ tu sahasrakam ekaikasmājjapādekamatikramya śanaiḥ śanaiḥ
Vidyeshvara Samhita 13.42
परस्मिन्योजयेज्जीवं जपतत्त्वमुदाहृतम् शतद्विदशकं देहं शिखाष्टकसमन्वितम्
parasminyojayejjīvaṃ japatattvamudāhṛtam śatadvidaśakaṃ dehaṃ śikhāṣṭakasamanvitam
Vidyeshvara Samhita 13.43
मंत्राणां जप एवं हि जपमादिक्रमाद्विदुः सहस्रं ब्राह्मदं विद्याच्छतमैंद्रप्रदं विदुः
maṃtrāṇāṃ japa evaṃ hi japamādikramādviduḥ sahasraṃ brāhmadaṃ vidyācchatamaiṃdrapradaṃ viduḥ
Vidyeshvara Samhita 13.44
इतरत्त्वात्मरक्षार्थं ब्रह्मयोनिषु जायते दिवाकरमुपस्थाय नित्यमित्थं समाचरेत्
itarattvātmarakṣārthaṃ brahmayoniṣu jāyate divākaramupasthāya nityamitthaṃ samācaret
Vidyeshvara Samhita 13.45
लक्षद्वादशयुक्तस्तु पूर्णब्राह्मण ईरितः गायत्र्या लक्षहीनं तु वेदकार्येन योजयेत्
lakṣadvādaśayuktastu pūrṇabrāhmaṇa īritaḥ gāyatryā lakṣahīnaṃ tu vedakāryena yojayet
Vidyeshvara Samhita 13.46
आसप्ततेस्तु नियमं पश्चात्प्रव्राजनं चरेत् प्रातर्द्वादशसाहस्रं प्रव्राजीप्रणवं जपेत्
āsaptatestu niyamaṃ paścātpravrājanaṃ caret prātardvādaśasāhasraṃ pravrājīpraṇavaṃ japet
Vidyeshvara Samhita 13.47
दिने दिने त्वतिक्रांते नित्यमेवं क्रमाज्जपेत् मासादौ क्रमशो ऽतीते सार्धलक्षजपेन हि
dine dine tvatikrāṃte nityamevaṃ kramājjapet māsādau kramaśo 'tīte sārdhalakṣajapena hi
Vidyeshvara Samhita 13.48
अत ऊर्ध्वमतिक्रांते पुनः प्रैषं समाचरेत् एवं कृत्वा दोषशांतिरन्यथा रौरवं व्रजेत्
ata ūrdhvamatikrāṃte punaḥ praiṣaṃ samācaret evaṃ kṛtvā doṣaśāṃtiranyathā rauravaṃ vrajet
Vidyeshvara Samhita 13.49
धर्मार्थयोस्ततो यत्नं कुर्यात्कामी न चेतरः ब्राह्मणो मुक्तिकामः स्याद्ब्रह्मज्ञानं सदाभ्यसेत्
dharmārthayostato yatnaṃ kuryātkāmī na cetaraḥ brāhmaṇo muktikāmaḥ syādbrahmajñānaṃ sadābhyaset
Vidyeshvara Samhita 13.50
धर्मादर्थो ऽर्थतो भोगो भोगाद्वैराग्यसंभवः धर्मार्जितार्थभोगेन वैराग्यमुपजायते
dharmādartho 'rthato bhogo bhogādvairāgyasaṃbhavaḥ dharmārjitārthabhogena vairāgyamupajāyate
Vidyeshvara Samhita 13.51
विपरीतार्थभोगेन राग एव प्रजायते धर्मश्च द्विविधः प्रोक्तो द्रव्यदेहद्वयेन च
viparītārthabhogena rāga eva prajāyate dharmaśca dvividhaḥ prokto dravyadehadvayena ca
Vidyeshvara Samhita 13.52
द्रव्यमिज्यादिरूपं स्यात्तीर्थस्नानादि दैहिकम् धनेन धनमाप्नोति तपसा दिव्यरूपताम्
dravyamijyādirūpaṃ syāttīrthasnānādi daihikam dhanena dhanamāpnoti tapasā divyarūpatām
Vidyeshvara Samhita 13.53
निष्कामः शुद्धिमाप्नोति शुद्ध्या ज्ञानं न संशयः कृतादौ हि तपःश्लोघ्यं द्रव्यधर्मः कलौ युगे
niṣkāmaḥ śuddhimāpnoti śuddhyā jñānaṃ na saṃśayaḥ kṛtādau hi tapaḥśloghyaṃ dravyadharmaḥ kalau yuge
Vidyeshvara Samhita 13.54
कृतेध्यानाज्ज्ञानसिद्धिस्त्रेतायां तपसा तथा द्वापरे यजनाज्ज्ञानं प्रतिमापूजया कलौ
kṛtedhyānājjñānasiddhistretāyāṃ tapasā tathā dvāpare yajanājjñānaṃ pratimāpūjayā kalau
Vidyeshvara Samhita 13.55
यादृशं पुण्यं पापं वा तादृशं फलमेव हि द्रव्यदेहांगभेदेन न्यूनवृद्धिक्षयादिकम्
yādṛśaṃ puṇyaṃ pāpaṃ vā tādṛśaṃ phalameva hi dravyadehāṃgabhedena nyūnavṛddhikṣayādikam
Vidyeshvara Samhita 13.56
अधर्मो हिंसिकारूपो धर्मस्तु सुखरूपकः अधर्माद्दुःखमाप्नोति धर्माद्वै सुखमेधते
adharmo hiṃsikārūpo dharmastu sukharūpakaḥ adharmādduḥkhamāpnoti dharmādvai sukhamedhate
Vidyeshvara Samhita 13.57
विद्यादुर्वृत्तितो दुःखं सुखं विद्यात्सुवृत्तितः धर्मार्जनमतः कुर्याद्भोगमोक्षप्रसिद्धये
vidyādurvṛttito duḥkhaṃ sukhaṃ vidyātsuvṛttitaḥ dharmārjanamataḥ kuryādbhogamokṣaprasiddhaye
Vidyeshvara Samhita 13.58
सकुटुंबस्य विप्रस्य चतुर्जनयुतस्य च शतवर्षस्य वृत्तिं तु दद्यात्तद्ब्रह्मलोकदम्
sakuṭuṃbasya viprasya caturjanayutasya ca śatavarṣasya vṛttiṃ tu dadyāttadbrahmalokadam
Vidyeshvara Samhita 13.59
चांद्रायणसहस्रं तु ब्रह्मलोकप्रदं विदुः सहस्रस्य कुटुंबस्य प्रतिष्ठां क्षत्रियश्चरेत्
cāṃdrāyaṇasahasraṃ tu brahmalokapradaṃ viduḥ sahasrasya kuṭuṃbasya pratiṣṭhāṃ kṣatriyaścaret
Vidyeshvara Samhita 13.60
इंद्रलोकप्रदं विद्यादयुतं ब्रह्मलोकदम् यां देवतां पुरस्कृत्य दानमाचरते नरः
iṃdralokapradaṃ vidyādayutaṃ brahmalokadam yāṃ devatāṃ puraskṛtya dānamācarate naraḥ
Vidyeshvara Samhita 13.61
तत्तल्लोकमवाप्नोति इति वेदविदो विदुः अर्थहीनः सदा कुर्यात्तपसा मार्जनं तथा
tattallokamavāpnoti iti vedavido viduḥ arthahīnaḥ sadā kuryāttapasā mārjanaṃ tathā
Vidyeshvara Samhita 13.62
तीर्थाच्च तपसा प्राप्यं सुखमक्षय्यमश्नुते अर्थार्जनमथो वक्ष्ये न्यायतः सुसमाहितः
tīrthācca tapasā prāpyaṃ sukhamakṣayyamaśnute arthārjanamatho vakṣye nyāyataḥ susamāhitaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.63
कृतात्प्रतिग्रहाच्चैव याजनाच्च विशुद्धितः अदैन्यादनतिक्लेशाद्ब्राह्मणो धनमर्जयेत्
kṛtātpratigrahāccaiva yājanācca viśuddhitaḥ adainyādanatikleśādbrāhmaṇo dhanamarjayet
Vidyeshvara Samhita 13.64
क्षत्रियो बाहुवीर्येण कृषिगोरक्षणाद्विशः न्यायार्जितस्य वित्तस्य दानात्सिद्धिं समश्नुते
kṣatriyo bāhuvīryeṇa kṛṣigorakṣaṇādviśaḥ nyāyārjitasya vittasya dānātsiddhiṃ samaśnute
Vidyeshvara Samhita 13.65
ज्ञानसिद्ध्या मोक्षसिद्धिः सर्वेषां गुर्वनुग्रहात् मोक्षात्स्वरूपसिद्धिः स्यात्परानन्दं समश्नुते
jñānasiddhyā mokṣasiddhiḥ sarveṣāṃ gurvanugrahāt mokṣātsvarūpasiddhiḥ syātparānandaṃ samaśnute
Vidyeshvara Samhita 13.66
सत्संगात्सर्वमेतद्वै नराणां जायते द्विजाः धनधान्यादिकं सर्वं देयं वै गृहमेधिना
satsaṃgātsarvametadvai narāṇāṃ jāyate dvijāḥ dhanadhānyādikaṃ sarvaṃ deyaṃ vai gṛhamedhinā
Vidyeshvara Samhita 13.67
यद्यत्काले वस्तुजातं फलं वा धान्यमेव च तत्तत्सर्वं ब्राह्मणेभ्यो देयं वै हितमिच्छता
yadyatkāle vastujātaṃ phalaṃ vā dhānyameva ca tattatsarvaṃ brāhmaṇebhyo deyaṃ vai hitamicchatā
Vidyeshvara Samhita 13.68
जलं चैव सदा देयमन्नं क्षुद्व्याधिशांतये क्षेत्रं धान्यं तथा ऽ ऽमान्नमन्नमेवं चतुर्विधम्
jalaṃ caiva sadā deyamannaṃ kṣudvyādhiśāṃtaye kṣetraṃ dhānyaṃ tathā ' 'mānnamannamevaṃ caturvidham
Vidyeshvara Samhita 13.69
यावत्कालं यदन्नं वै भुक्त्वा श्रवणमेधते तावत्कृतस्य पुण्यस्य त्वर्धं दातुर्न संशयः
yāvatkālaṃ yadannaṃ vai bhuktvā śravaṇamedhate tāvatkṛtasya puṇyasya tvardhaṃ dāturna saṃśayaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.70
ग्रहीताहिगृहीतस्य दानाद्वै तपसा तथा पापसंशोधनं कुर्यादन्यथा रौरवं व्रजेत्
grahītāhigṛhītasya dānādvai tapasā tathā pāpasaṃśodhanaṃ kuryādanyathā rauravaṃ vrajet
Vidyeshvara Samhita 13.71
आत्मवित्तं त्रिधा कुर्याद्धर्मवृद्ध्यात्मभोगतः नित्यं नैमित्तकं काम्यं कर्म कुर्यात्तु धर्मतः
ātmavittaṃ tridhā kuryāddharmavṛddhyātmabhogataḥ nityaṃ naimittakaṃ kāmyaṃ karma kuryāttu dharmataḥ
Vidyeshvara Samhita 13.72
वित्तस्य वर्धनं कुर्याद्वृद्ध्यंशेन हि साधकः हितेन मितमे ध्येन भोगं भोगांशतश्चरेत्
vittasya vardhanaṃ kuryādvṛddhyaṃśena hi sādhakaḥ hitena mitame dhyena bhogaṃ bhogāṃśataścaret
Vidyeshvara Samhita 13.73
कृष्यर्जिते दशांशं हि देयं पापस्य शुद्धये शेषेण कुर्याद्धर्मादि अन्यथा रौरवं व्रजेत्
kṛṣyarjite daśāṃśaṃ hi deyaṃ pāpasya śuddhaye śeṣeṇa kuryāddharmādi anyathā rauravaṃ vrajet
Vidyeshvara Samhita 13.74
अथवा पापबुद्धिः स्यात्क्षयं वा सत्यमेष्यति वृद्धिवाणिज्यके देयष्षडंशो हि विचक्षणैः
athavā pāpabuddhiḥ syātkṣayaṃ vā satyameṣyati vṛddhivāṇijyake deyaṣṣaḍaṃśo hi vicakṣaṇaiḥ
Vidyeshvara Samhita 13.75
शुद्धप्रतिग्रहे देयश्चतुर्थांशो द्विजोत्तमैः अकस्मादुत्थिते ऽर्थे हि देयमर्धं द्विजोत्तमैः
śuddhapratigrahe deyaścaturthāṃśo dvijottamaiḥ akasmādutthite 'rthe hi deyamardhaṃ dvijottamaiḥ
Vidyeshvara Samhita 13.76
असत्प्रतिग्रहसर्वं दुर्दानं सागरे क्षिपेत् आहूय दानं कर्तव्यमात्मभोगसमृद्धये
asatpratigrahasarvaṃ durdānaṃ sāgare kṣipet āhūya dānaṃ kartavyamātmabhogasamṛddhaye
Vidyeshvara Samhita 13.77
पृष्टं सर्वं सदा देयमात्मशक्त्यनुसारतः जन्मांतरे ऋणी हि स्याददत्ते पृष्टवस्तुनि
pṛṣṭaṃ sarvaṃ sadā deyamātmaśaktyanusārataḥ janmāṃtare ṛṇī hi syādadatte pṛṣṭavastuni
Vidyeshvara Samhita 13.78
परेषां च तथा दोषं न प्रशंसेद्विचक्षणः विशेषेण तथाब्रह्मञ्छ्रुतं दृष्टं च नो वदेत्
pareṣāṃ ca tathā doṣaṃ na praśaṃsedvicakṣaṇaḥ viśeṣeṇa tathābrahmañchrutaṃ dṛṣṭaṃ ca no vadet
Vidyeshvara Samhita 13.79
न वदेत्सर्वजंतूनां हृदि रोषकरं बुधः संध्ययोरग्निकार्यं च कुर्यादैश्वर्यसिद्धये
na vadetsarvajaṃtūnāṃ hṛdi roṣakaraṃ budhaḥ saṃdhyayoragnikāryaṃ ca kuryādaiśvaryasiddhaye
Vidyeshvara Samhita 13.80
अशक्तस्त्वेककाले वा सूर्याग्नी च यथाविधि तंडुलं धान्यमाज्यं वा फलं कंदं हविस्तथा
aśaktastvekakāle vā sūryāgnī ca yathāvidhi taṃḍulaṃ dhānyamājyaṃ vā phalaṃ kaṃdaṃ havistathā
Vidyeshvara Samhita 13.81
स्थालीपाकं तथा कुर्याद्यथान्यायं यथाविधि प्रधानहोममात्रं वा हव्याभावे समाचरेत्
sthālīpākaṃ tathā kuryādyathānyāyaṃ yathāvidhi pradhānahomamātraṃ vā havyābhāve samācaret
Vidyeshvara Samhita 13.82
नित्यसंधानमित्युक्तं तमजस्रं विदुर्बुधाः अथवा जपमात्रं वा सूर्यवंदनमेव च
nityasaṃdhānamityuktaṃ tamajasraṃ vidurbudhāḥ athavā japamātraṃ vā sūryavaṃdanameva ca
Vidyeshvara Samhita 13.83
एवमात्मार्थिनः कुर्युरर्थार्थी च यथाविधि ब्रह्मयज्ञरता नित्यं देवपूजारतास्तथा
evamātmārthinaḥ kuryurarthārthī ca yathāvidhi brahmayajñaratā nityaṃ devapūjāratāstathā
Vidyeshvara Samhita 13.84
अग्निपूजापरा नित्यं गुरुपूजारतास्तथा ब्राह्मणानां तृप्तिकराः सर्वे स्वर्गस्य भागिनः
agnipūjāparā nityaṃ gurupūjāratāstathā brāhmaṇānāṃ tṛptikarāḥ sarve svargasya bhāginaḥ
Vidyeshvara Samhita 13.85