Vishnu Purana · Amsha 2 · Adhyaya 2
मैत्रेय उवाच —
कथितो भवता ब्रह्मन् सर्गः स्वायम्भुवस्य मे । श्रोतुम् इच्छाम्य् अहं त्वत्तः सकलं मण्डलं भुवः
kathito bhavatā brahman sargaḥ svāyambhuvasya me / śrotum icchāmy ahaṃ tvattaḥ sakalaṃ maṇḍalaṃ bhuvaḥ
2.2.1
यावन्तः सागरा द्वीपास् तथा वर्षाणि पर्वताः । वनानि सरितः पुर्यो देवादीनां तथा मुने
yāvantaḥ sāgarā dvīpās tathā varṣāṇi parvatāḥ / vanāni saritaḥ puryo devādīnāṃ tathā mune
2.2.2
यत्प्रमाणम् इदं सर्वं यदाधारं यदात्मकम् । संस्थानम् अस्य च मुने यथावद् वक्तुम् अर्हसि
yatpramāṇam idaṃ sarvaṃ yadādhāraṃ yadātmakam / saṃsthānam asya ca mune yathāvad vaktum arhasi
2.2.3
पराशर उवाच —
मैत्रेय श्रूयताम् एतत् संक्षेपाद् गदतो मम । नास्य वर्षशतेनापि वक्तुं शक्नोमि विस्तरम्
maitreya śrūyatām etat saṃkṣepād gadato mama / nāsya varṣaśatenāpi vaktuṃ śaknomi vistaram
2.2.4
जम्बूप्लक्षाह्वयौ द्वीपौ शाल्मलश् चापरो द्विज । कुशः क्रौञ्चस् तथा शाकः पुष्करश् चैव सप्तमः
jambūplakṣāhvayau dvīpau śālmalaś cāparo dvija / kuśaḥ krauñcas tathā śākaḥ puṣkaraś caiva saptamaḥ
2.2.5
एते द्वीपाः समुद्रैस् तु सप्त सप्तभिर् आवृताः । लवणेक्षुसुरासर्पिर्दधिदुग्धजलैः समम्
ete dvīpāḥ samudrais tu sapta saptabhir āvṛtāḥ / lavaṇekṣusurāsarpirdadhidugdhajalaiḥ samam
2.2.6
जम्बूद्वीपः समस्तानाम् एतेषां मध्यसंस्थितः । तस्यापि मेरुर् मैत्रेय मध्ये कनकपर्वतः
jambūdvīpaḥ samastānām eteṣāṃ madhyasaṃsthitaḥ / tasyāpi merur maitreya madhye kanakaparvataḥ
2.2.7
चतुरशीतिसाहस्रो योजनैर् अस्य चोच्छ्रयः
caturaśītisāhasro yojanair asya cocchrayaḥ
2.2.8
प्रविष्टः षोडशाधस्ताद् द्वात्रिंशन् मूर्ध्नि विस्तृतः । मूले षोडशसाहस्रो विस्तारस् तस्य सर्वतः
praviṣṭaḥ ṣoḍaśādhastād dvātriṃśan mūrdhni vistṛtaḥ / mūle ṣoḍaśasāhasro vistāras tasya sarvataḥ
2.2.9
भूपद्मस्यास्य शैलो ऽसौ कर्णिकाकारसंस्थितः
bhūpadmasyāsya śailo 'sau karṇikākārasaṃsthitaḥ
2.2.10
हिमवान् हेमकूटश् च निषधश् चास्य दक्षिणे । नीलः श्वेतश् च शृङ्गी च उत्तरे वर्षपर्वताः
himavān hemakūṭaś ca niṣadhaś cāsya dakṣiṇe / nīlaḥ śvetaś ca śṛṅgī ca uttare varṣaparvatāḥ
2.2.11
लक्षप्रमाणौ द्वौ मध्यौ दशहीनास् तथापरे । सहस्रद्वितयोच्छ्रायास् तावद्विस्तारिणश् च ते
lakṣapramāṇau dvau madhyau daśahīnās tathāpare / sahasradvitayocchrāyās tāvadvistāriṇaś ca te
2.2.12
भारतं प्रथमं वर्षं ततः किंपुरुषं स्मृतम् । हरिवर्षं तथैवान्यन् मेरोर् दक्षिणतो द्विज
bhārataṃ prathamaṃ varṣaṃ tataḥ kiṃpuruṣaṃ smṛtam / harivarṣaṃ tathaivānyan meror dakṣiṇato dvija
2.2.13
रम्यकं चोत्तरं वर्षं तस्यैवानु हिरण्मयम् । उत्तराः कुरवश् चैव यथा वै भारतं तथा
ramyakaṃ cottaraṃ varṣaṃ tasyaivānu hiraṇmayam / uttarāḥ kuravaś caiva yathā vai bhārataṃ tathā
2.2.14
नवसाहस्रम् एकैकम् एतेषां द्विजसत्तम । इलावृतं च तन्मध्ये सौवर्णो मेरुर् उच्छ्रितः
navasāhasram ekaikam eteṣāṃ dvijasattama / ilāvṛtaṃ ca tanmadhye sauvarṇo merur ucchritaḥ
2.2.15
मेरोश् चतुर्दिशं तत्र नवसाहस्रविस्तृतम् । इलावृतं महाभाग चत्वारश् चात्र पर्वताः
meroś caturdiśaṃ tatra navasāhasravistṛtam / ilāvṛtaṃ mahābhāga catvāraś cātra parvatāḥ
2.2.16
पूर्वेण मन्दरो नाम दक्षिणे गन्धमादनः ॥ विप्_२,२।१७च्द् ॥ विपुलः पश्चिमे पार्श्वे सुपार्श्वश् चोत्तरे स्मृतः ॥ विप्_२,२।१७एफ़् ॥ कदम्बस् तेषु जम्बूश् च पिप्पलो वट एव च । एकादशशतायामाः पादपा गिरिकेतवः
pūrveṇa mandaro nāma dakṣiṇe gandhamādanaḥ // ViP_2,2.17cd // vipulaḥ paścime pārśve supārśvaś cottare smṛtaḥ // ViP_2,2.17ef // kadambas teṣu jambūś ca pippalo vaṭa eva ca / ekādaśaśatāyāmāḥ pādapā giriketavaḥ
2.2.18
जम्बूद्वीपस्य सा जम्बूर् नामहेतुर् महामुने । महागजप्रमाणानि जम्ब्वास् तस्याः फलानि वै । पतन्ति भूभृतः पृष्ठे शीर्यमाणानि सर्वतः
jambūdvīpasya sā jambūr nāmahetur mahāmune / mahāgajapramāṇāni jambvās tasyāḥ phalāni vai / patanti bhūbhṛtaḥ pṛṣṭhe śīryamāṇāni sarvataḥ
2.2.19
रसेन तेषां प्रख्याता तत्र जम्बूनदीति वै । सरित् प्रवर्तते सा च पीयते तन्निवासिभिः
rasena teṣāṃ prakhyātā tatra jambūnadīti vai / sarit pravartate sā ca pīyate tannivāsibhiḥ
2.2.20
न स्वेदो न च दौर्गन्ध्यं न जरा नेन्द्रियक्षयः । तत्पानात् स्वच्छमनसां जनानां तत्र जायते
na svedo na ca daurgandhyaṃ na jarā nendriyakṣayaḥ / tatpānāt svacchamanasāṃ janānāṃ tatra jāyate
2.2.21
तीरमृत् तद्रसं प्राप्य सुखवायुविशोषिता । जाम्बूनदाख्यं भवति सुवर्णं सिद्धभूषणम्
tīramṛt tadrasaṃ prāpya sukhavāyuviśoṣitā / jāmbūnadākhyaṃ bhavati suvarṇaṃ siddhabhūṣaṇam
2.2.22
भद्राश्वं पूर्वतो मेरोः केतुमालं च पश्चिमे । वर्षे द्वे तु मुनिश्रेष्ठ तयोर् मध्यम् इलावृतम्
bhadrāśvaṃ pūrvato meroḥ ketumālaṃ ca paścime / varṣe dve tu muniśreṣṭha tayor madhyam ilāvṛtam
2.2.23
वनं चैत्ररथं पूर्वे दक्षिणे गन्धमादनम् । वैभ्राजं पश्चिमे तद्वद् उत्तरे नन्दनं स्मृतम्
vanaṃ caitrarathaṃ pūrve dakṣiṇe gandhamādanam / vaibhrājaṃ paścime tadvad uttare nandanaṃ smṛtam
2.2.24
अरुणोदं महाभद्रम् असितोदं समानसम् । सरांस्य् एतानि चत्वारि देवभोग्यानि सर्वदा
aruṇodaṃ mahābhadram asitodaṃ samānasam / sarāṃsy etāni catvāri devabhogyāni sarvadā
2.2.25
शीतअम्भश् च कुमुन्दश् च कुररी माल्यवांस् तथा । वैकङ्कप्रमुखा मेरोः पूर्वतः केसराचलाः
śītaambhaś ca kumundaś ca kurarī mālyavāṃs tathā / vaikaṅkapramukhā meroḥ pūrvataḥ kesarācalāḥ
2.2.26
त्रिकूटः शिशिरश् चैव पतंगो रुचकस् तथा । निषधाद्या दक्षिणतस् तस्य केसरपर्वताः
trikūṭaḥ śiśiraś caiva pataṃgo rucakas tathā / niṣadhādyā dakṣiṇatas tasya kesaraparvatāḥ
2.2.27
शिखिवासाः सवैडूर्यः कपिलो गन्धमादनः । जारुधिप्रमुखास् तद्वत् पश्चिमे केसराचलाः
śikhivāsāḥ savaiḍūryaḥ kapilo gandhamādanaḥ / jārudhipramukhās tadvat paścime kesarācalāḥ
2.2.28
मेरोर् अनन्तराङ्गेषु जठरादिष्व् अवस्थिताः । शङ्खकूटो ऽथ ऋषभो हंसो नागस् तथापरः । कालञ्जनाद्याश् च तदा उत्तरे केसराचलाः
meror anantarāṅgeṣu jaṭharādiṣv avasthitāḥ / śaṅkhakūṭo 'tha ṛṣabho haṃso nāgas tathāparaḥ / kālañjanādyāś ca tadā uttare kesarācalāḥ
2.2.29
चतुर्दशसहस्राणि योजनानां महापुरी । मेरोर् उपरि मैत्रेय ब्रह्मणः प्रथिता दिवि
caturdaśasahasrāṇi yojanānāṃ mahāpurī / meror upari maitreya brahmaṇaḥ prathitā divi
2.2.30
तस्याः समन्ततश् चाष्टौ दिशासु विदिशासु च । इन्द्रादिलोकपालानां प्रख्याताः प्रवराः पुरः
tasyāḥ samantataś cāṣṭau diśāsu vidiśāsu ca / indrādilokapālānāṃ prakhyātāḥ pravarāḥ puraḥ
2.2.31
विष्णुपादविनिष्क्रान्ता प्लावयित्वेन्दुमण्डलम् । समन्ताद् ब्रह्मणः पुर्यां गङ्गा पतति वै दिवः
viṣṇupādaviniṣkrāntā plāvayitvendumaṇḍalam / samantād brahmaṇaḥ puryāṃ gaṅgā patati vai divaḥ
2.2.32
सा तत्र पतिता दिक्षु चतुर्धा प्रतिपद्यते । सीता चालकनन्दा च चक्षुर् भद्रा च वै क्रमात्
sā tatra patitā dikṣu caturdhā pratipadyate / sītā cālakanandā ca cakṣur bhadrā ca vai kramāt
2.2.33
पूर्वेण सीता शैलात् तु शैलं यात्य् अन्तरिक्षगा । ततश् च पूर्ववर्षेण भद्राश्वेनैति सार्णवम्
pūrveṇa sītā śailāt tu śailaṃ yāty antarikṣagā / tataś ca pūrvavarṣeṇa bhadrāśvenaiti sārṇavam
2.2.34
तथैवालकनन्दापि दक्षिणेनैत्य भारतम् । प्रयाति सागरं भूत्वा सप्तभेदा महामुने
tathaivālakanandāpi dakṣiṇenaitya bhāratam / prayāti sāgaraṃ bhūtvā saptabhedā mahāmune
2.2.35
चक्षुश् च पश्चिमगिरीन् अतीत्य सकलांस् ततः । पश्चिमं केतुमालाख्यं वर्षं गत्वैति सागरम्
cakṣuś ca paścimagirīn atītya sakalāṃs tataḥ / paścimaṃ ketumālākhyaṃ varṣaṃ gatvaiti sāgaram
2.2.36
भद्रा तथोत्तरगिरीन् उत्तरांश् च तथा कुरून् । अतीत्योत्तरम् अम्भोधिं समभ्येति महामुने
bhadrā tathottaragirīn uttarāṃś ca tathā kurūn / atītyottaram ambhodhiṃ samabhyeti mahāmune
2.2.37
आनीलनिषधायामौ माल्यवद्गन्धमादनौ । तयोर् मध्यगतो मेरुः कर्णिकाकारसंस्थितः
ānīlaniṣadhāyāmau mālyavadgandhamādanau / tayor madhyagato meruḥ karṇikākārasaṃsthitaḥ
2.2.38
भारताः केतुमालाश् च भद्राश्वाः कुरवस् तथा । पत्राणि लोकपद्मस्य मर्यादाशैलबाह्यतः
bhāratāḥ ketumālāś ca bhadrāśvāḥ kuravas tathā / patrāṇi lokapadmasya maryādāśailabāhyataḥ
2.2.39
जठरो देवकूटश् च मर्यादापर्वताव् उभौ । तौ दक्षिणोत्तरायामाव् आनीलनिषधायतौ
jaṭharo devakūṭaś ca maryādāparvatāv ubhau / tau dakṣiṇottarāyāmāv ānīlaniṣadhāyatau
2.2.40
गन्धमादनकैलासौ पूर्वपश्चायताव् उभौ । अशीतियोजनायामाव् अर्णवान्तर्व्यवस्थितौ
gandhamādanakailāsau pūrvapaścāyatāv ubhau / aśītiyojanāyāmāv arṇavāntarvyavasthitau
2.2.41
निषधः पारियात्रश् च मर्यादापर्वताव् उभौ । मेरोः पश्चिमदिग्भागे यथापूर्वौ तथा स्थितौ
niṣadhaḥ pāriyātraś ca maryādāparvatāv ubhau / meroḥ paścimadigbhāge yathāpūrvau tathā sthitau
2.2.42
त्रिशृङ्गो जारुधिश् चैव उत्तरौ वर्षपर्वतौ । पूर्वपश्चायताव् एताव् अर्णवान्तर्व्यवस्थितौ
triśṛṅgo jārudhiś caiva uttarau varṣaparvatau / pūrvapaścāyatāv etāv arṇavāntarvyavasthitau
2.2.43
इत्य् एते मुनिवर्योक्ता मर्यादापर्वतास् तव । जठराद्याः स्थिता मेरोस् येषां द्वौ द्वौ चतुर्दिशम्
ity ete munivaryoktā maryādāparvatās tava / jaṭharādyāḥ sthitā meros yeṣāṃ dvau dvau caturdiśam
2.2.44
मेरोश् चतुर्दिशं ये तु प्रोक्ताः केसरपर्वताः । शीताद्याश् च मुने तेषाम् अतीव हि मनोरमाः । शैलानाम् अन्तरद्रोण्यः सिद्धचारणसेविताः
meroś caturdiśaṃ ye tu proktāḥ kesaraparvatāḥ / śītādyāś ca mune teṣām atīva hi manoramāḥ / śailānām antaradroṇyaḥ siddhacāraṇasevitāḥ
2.2.45
सुरम्याणि तथा तासु काननानि पुराणि च । लक्ष्मीविष्ण्वग्निसूर्यादिदेवानां मुनिसत्तम । तास्व् आयतनवर्याणि जुष्टानि वरकिंनरैः
suramyāṇi tathā tāsu kānanāni purāṇi ca / lakṣmīviṣṇvagnisūryādidevānāṃ munisattama / tāsv āyatanavaryāṇi juṣṭāni varakiṃnaraiḥ
2.2.46
गन्धर्वयक्षरक्षांसि तथा दैतेयदानवाः । क्रीडन्ति तासु रम्यासु शैलद्रोणीष्व् अहर्निशम्
gandharvayakṣarakṣāṃsi tathā daiteyadānavāḥ / krīḍanti tāsu ramyāsu śailadroṇīṣv aharniśam
2.2.47
भौमा ह्य् एते स्मृताः स्वर्गा धर्मिणाम् आलया मुने । नैतेषु पापकर्तारो यान्ति जन्मशतैर् अपि
bhaumā hy ete smṛtāḥ svargā dharmiṇām ālayā mune / naiteṣu pāpakartāro yānti janmaśatair api
2.2.48
भद्राश्वे भगवान् विष्णुर् आस्ते हयशिरा द्विज । वराहः केतुमाले तु भारते कूर्मरूपधृक्
bhadrāśve bhagavān viṣṇur āste hayaśirā dvija / varāhaḥ ketumāle tu bhārate kūrmarūpadhṛk
2.2.49
मत्स्यरूपश् च गोविन्दः कुरुष्व् आस्ते जनार्दनः । विश्वरूपेण सर्वत्र सर्वः सर्वेश्वरो हरिः
matsyarūpaś ca govindaḥ kuruṣv āste janārdanaḥ / viśvarūpeṇa sarvatra sarvaḥ sarveśvaro hariḥ
2.2.50
सर्वस्याधारभूतो ऽसौ मैत्रेयास्ते ऽखिलात्मकः
sarvasyādhārabhūto 'sau maitreyāste 'khilātmakaḥ
2.2.51
यानि किंपुरुषाद्यानि वर्षाण्य् अष्टौ महामुने । न तेषु शोको नायासो नोद्वेगः क्षुद्भयादिकम्
yāni kiṃpuruṣādyāni varṣāṇy aṣṭau mahāmune / na teṣu śoko nāyāso nodvegaḥ kṣudbhayādikam
2.2.52
स्वस्थाः प्रजा निरातङ्काः सर्वदुःखविवर्जिताः । दश द्वादशवर्षाणां सहस्राणि स्थिरायुषः
svasthāḥ prajā nirātaṅkāḥ sarvaduḥkhavivarjitāḥ / daśa dvādaśavarṣāṇāṃ sahasrāṇi sthirāyuṣaḥ
2.2.53
न तेषु वर्षते देवो भौमान्य् अम्भांसि तेषु वै । कृतत्रेतादिका नैव तेषु स्थानेषु कल्पना
na teṣu varṣate devo bhaumāny ambhāṃsi teṣu vai / kṛtatretādikā naiva teṣu sthāneṣu kalpanā
2.2.54
सर्वेष्व् एतेषु वर्षेषु सप्त सप्त कुलाचलाः । नद्यश् च शतशस् तेभ्यः प्रसूता या द्विजोत्तम
sarveṣv eteṣu varṣeṣu sapta sapta kulācalāḥ / nadyaś ca śataśas tebhyaḥ prasūtā yā dvijottama
2.2.55