Vishnu Purana · Amsha 5 · Adhyaya 35
मैत्रेय उवाच —
भूय एवाहम् इच्छामि बलभद्रस्य धीमतः । श्रोतुं पराक्रमं ब्रह्मन् तन् ममाख्यातुम् अर्हसि
bhūya evāham icchāmi balabhadrasya dhīmataḥ / śrotuṃ parākramaṃ brahman tan mamākhyātum arhasi
5.35.1
यमुनाकर्षणादीनि श्रुतानि भगवन् मया । तत् कथ्यतां महाभाग यद् अन्यत् कृतवान् बलः
yamunākarṣaṇādīni śrutāni bhagavan mayā / tat kathyatāṃ mahābhāga yad anyat kṛtavān balaḥ
5.35.2
पराशर उवाच —
मैत्रेय श्रूयतां कर्म यद् रामेणाभवत् कृतम् । अनन्तेनाप्रमेयेन शेषेण धरणीभृता
maitreya śrūyatāṃ karma yad rāmeṇābhavat kṛtam / anantenāprameyena śeṣeṇa dharaṇībhṛtā
5.35.3
दुर्योधनस्य तनयां स्वयंवरकृतक्षणाम् । बलाद् आदत्तवान् वीरः साम्बो जाम्बवतीसुतः
duryodhanasya tanayāṃ svayaṃvarakṛtakṣaṇām / balād ādattavān vīraḥ sāmbo jāmbavatīsutaḥ
5.35.4
ततः क्रुद्धा महावीर्याः कर्णदुर्योधनादयः । भीष्मद्रोणादयश् चैनं बबन्धुर् युधि निर्जितम्
tataḥ kruddhā mahāvīryāḥ karṇaduryodhanādayaḥ / bhīṣmadroṇādayaś cainaṃ babandhur yudhi nirjitam
5.35.5
तच् छ्रुत्वा यादवाः सर्वे क्रोधं दुर्योधनादिषु । मैत्रेय चक्रुश् चक्रुश् च तान् निहन्तुं महोद्यमम्
tac chrutvā yādavāḥ sarve krodhaṃ duryodhanādiṣu / maitreya cakruś cakruś ca tān nihantuṃ mahodyamam
5.35.6
तान् निवार्य बलः प्राह मदलोलकलाक्षरम् । मोक्ष्यन्ति ते मद्वचनाद् यास्याम्य् एको हि कौरवान्
tān nivārya balaḥ prāha madalolakalākṣaram / mokṣyanti te madvacanād yāsyāmy eko hi kauravān
5.35.7
बलदेवस् ततो गत्वा नगरं नागसाह्वयम् । बाह्योपवनमध्ये ऽभून् न विवेश च तत् पुरम्
baladevas tato gatvā nagaraṃ nāgasāhvayam / bāhyopavanamadhye 'bhūn na viveśa ca tat puram
5.35.8
बलम् आगतम् आज्ञाय भूपा दुर्योधनादयः । गाम् अर्घ्यम् उदकं चैव रामाय प्रत्यवेदयन्
balam āgatam ājñāya bhūpā duryodhanādayaḥ / gām arghyam udakaṃ caiva rāmāya pratyavedayan
5.35.9
गृहीत्वा विधिवत् सर्वं ततस् तान् आह कौरवान् । आज्ञापयत्य् उग्रसेनः साम्बम् आशु विमुञ्चत
gṛhītvā vidhivat sarvaṃ tatas tān āha kauravān / ājñāpayaty ugrasenaḥ sāmbam āśu vimuñcata
5.35.10
ततस् ते तद्वचः श्रुत्वा भीष्मद्रोणादयो द्विज । कर्णदुर्योधनाद्याश् च चुक्रुधुर् द्विजसत्तम
tatas te tadvacaḥ śrutvā bhīṣmadroṇādayo dvija / karṇaduryodhanādyāś ca cukrudhur dvijasattama
5.35.11
ऊचुश् च कुपिताः सर्वे बाह्लिकाद्याश् च कौरवाः । अराज्यार्हं यदोर् वंशम् अवेक्ष्य मुसलायुधम्
ūcuś ca kupitāḥ sarve bāhlikādyāś ca kauravāḥ / arājyārhaṃ yador vaṃśam avekṣya musalāyudham
5.35.12
भो भोः किम् एतद् भवता बलभद्रेरितं वचः । आज्ञां कुरुकुलोत्थानां यादवः कः प्रदास्यति
bho bhoḥ kim etad bhavatā balabhadreritaṃ vacaḥ / ājñāṃ kurukulotthānāṃ yādavaḥ kaḥ pradāsyati
5.35.13
उग्रसेनो ऽपि यद्य् आज्ञां कौरवाणां प्रदास्यति । तद् अलं पाण्डुरैश् छत्रैर् नृपयोग्यैर् विडम्बितैः
ugraseno 'pi yady ājñāṃ kauravāṇāṃ pradāsyati / tad alaṃ pāṇḍuraiś chatrair nṛpayogyair viḍambitaiḥ
5.35.14
तद् गच्छ बल मा वा त्वं साम्बम् अन्यायचेष्टितम् । विमोक्ष्यामो न भवतो नोग्रसेनस्य शासनात्
tad gaccha bala mā vā tvaṃ sāmbam anyāyaceṣṭitam / vimokṣyāmo na bhavato nograsenasya śāsanāt
5.35.15
प्रणतिर् या कृतास्माकं मान्यानां कुकुरान्धकैः । ननाम सा कृता केयम् आज्ञा स्वामिनि भृत्यतः
praṇatir yā kṛtāsmākaṃ mānyānāṃ kukurāndhakaiḥ / nanāma sā kṛtā keyam ājñā svāmini bhṛtyataḥ
5.35.16
गर्वम् आरोपिता यूयं समानासनभोजनैः । को दोषो भवतां नीतिर् यत् प्रीत्या नावलोकिता
garvam āropitā yūyaṃ samānāsanabhojanaiḥ / ko doṣo bhavatāṃ nītir yat prītyā nāvalokitā
5.35.17
अस्माभिर् अर्घो भवतो यो ऽयं बल निवेदितः । प्रेम्णैतन् नैतद् अस्माकं कुलाद् युष्मत्कुलोचितम्
asmābhir argho bhavato yo 'yaṃ bala niveditaḥ / premṇaitan naitad asmākaṃ kulād yuṣmatkulocitam
5.35.18
इत्य् उक्त्वा कुरवः सर्वे न मुञ्चामो हरेः सुतम् । कृतैकनिश्चयास् तूर्णं विविशुर् गजसाह्वयम्
ity uktvā kuravaḥ sarve na muñcāmo hareḥ sutam / kṛtaikaniścayās tūrṇaṃ viviśur gajasāhvayam
5.35.19
मत्तः कोपेन चाघूर्णस् ततो ऽधिक्षेपजन्मना । उत्थाय पार्ष्ण्या वसुधां जघान स हलायुधः
mattaḥ kopena cāghūrṇas tato 'dhikṣepajanmanā / utthāya pārṣṇyā vasudhāṃ jaghāna sa halāyudhaḥ
5.35.20
ततो विदारिता पृथ्वी पार्ष्णिघातान् महात्मनः । आस्फोटयाम् आस तदा दिशः शब्देन पूरयन्
tato vidāritā pṛthvī pārṣṇighātān mahātmanaḥ / āsphoṭayām āsa tadā diśaḥ śabdena pūrayan
5.35.21
उवाच चातिताम्राक्षो भृकुटीकुटिलाननः
uvāca cātitāmrākṣo bhṛkuṭīkuṭilānanaḥ
5.35.22
अहो मदावलेपो ऽयम् असाराणां दुरात्मनाम् । कौरवाणाम् आधिपत्यम् अस्माकं किल कालजम् । उग्रसेनस्य येनाज्ञां मन्यन्ते ऽद्यापि लङ्घनम्
aho madāvalepo 'yam asārāṇāṃ durātmanām / kauravāṇām ādhipatyam asmākaṃ kila kālajam / ugrasenasya yenājñāṃ manyante 'dyāpi laṅghanam
5.35.23
धिङ् मनुष्यशतोच्छिष्टे तुष्टिर् एषां नृपासने । पारिजाततरोः पुष्पमञ्जरीर् वनिताजनः । बिभर्ति यस्य भृत्यानां सो ऽप्य् एषां न महीपतिः
dhiṅ manuṣyaśatocchiṣṭe tuṣṭir eṣāṃ nṛpāsane / pārijātataroḥ puṣpamañjarīr vanitājanaḥ / bibharti yasya bhṛtyānāṃ so 'py eṣāṃ na mahīpatiḥ
5.35.25
समस्तभूभृतां नाथ उग्रसेनः स तिष्ठतु । अद्य निष्कौरवाम् उर्वीं कृत्वा यास्यामि तत्पुरीम्
samastabhūbhṛtāṃ nātha ugrasenaḥ sa tiṣṭhatu / adya niṣkauravām urvīṃ kṛtvā yāsyāmi tatpurīm
5.35.26
कर्णं दुर्योधनं द्रोणम् अद्य भीष्मं सबाह्लिकम् । दुःशासनादीन् भूरिं च भूरिश्रवसम् एव च
karṇaṃ duryodhanaṃ droṇam adya bhīṣmaṃ sabāhlikam / duḥśāsanādīn bhūriṃ ca bhūriśravasam eva ca
5.35.27
सोमदत्तं शलं भीमम् अर्जुनं सयुधिष्ठिरम् । यमजौ कौरवांश् चान्यान् हत्वा साश्वरथद्विपान्
somadattaṃ śalaṃ bhīmam arjunaṃ sayudhiṣṭhiram / yamajau kauravāṃś cānyān hatvā sāśvarathadvipān
5.35.28
वीरम् आदाय तं साम्बं सपत्नीकं ततः पुरीम् । द्वारकाम् उग्रसेनादीन् गत्वा द्रक्ष्यामि बान्धवान्
vīram ādāya taṃ sāmbaṃ sapatnīkaṃ tataḥ purīm / dvārakām ugrasenādīn gatvā drakṣyāmi bāndhavān
5.35.29
इत्य् उक्त्वा मदरक्ताक्षः कर्षणाधोमुखं हलम् । प्राकारवप्रे विन्यस्य चकर्ष मुसलायुधः
ity uktvā madaraktākṣaḥ karṣaṇādhomukhaṃ halam / prākāravapre vinyasya cakarṣa musalāyudhaḥ
5.35.31
आघूर्णितं तत् सहसा ततो वै हस्तिनापुरम् । दृष्ट्वा संक्षुब्धहृदयाश् चुक्रुशुः सर्वकौरवाः
āghūrṇitaṃ tat sahasā tato vai hastināpuram / dṛṣṭvā saṃkṣubdhahṛdayāś cukruśuḥ sarvakauravāḥ
5.35.32
राम राम महाबाहो क्षम्यतां क्षम्यतां त्वया । उपसंह्रियतां कोपः प्रसीद मुसलायुध
rāma rāma mahābāho kṣamyatāṃ kṣamyatāṃ tvayā / upasaṃhriyatāṃ kopaḥ prasīda musalāyudha
5.35.33
एष साम्बः सपत्नीकस् तव निर्यातितो बल । अविज्ञातप्रभावाणां क्षम्यताम् अपराधिनाम्
eṣa sāmbaḥ sapatnīkas tava niryātito bala / avijñātaprabhāvāṇāṃ kṣamyatām aparādhinām
5.35.34
ततो निर्यातयाम् आसुः साम्बं पत्न्या समन्वितम् । निष्क्रम्य स्वपुरात् तूर्णं कौरवा मुनिपुंगव
tato niryātayām āsuḥ sāmbaṃ patnyā samanvitam / niṣkramya svapurāt tūrṇaṃ kauravā munipuṃgava
5.35.35
भीष्मद्रोणकृपादीनां प्रणम्य वदतां प्रियम् । क्षान्तम् एव मयेत्य् आह बलो बलवतां वरः
bhīṣmadroṇakṛpādīnāṃ praṇamya vadatāṃ priyam / kṣāntam eva mayety āha balo balavatāṃ varaḥ
5.35.36
अद्याप्य् आघूर्णिताकारं लक्ष्यते तत् पुरं द्विज । एष प्रभावो रामस्य बलशौर्योपलक्षणः
adyāpy āghūrṇitākāraṃ lakṣyate tat puraṃ dvija / eṣa prabhāvo rāmasya balaśauryopalakṣaṇaḥ
5.35.37
ततस् तु कौरवाः साम्बं संपूज्य हलिना सह । प्रेषयाम् आसुर् उद्वाहधनभार्यासमन्वितम्
tatas tu kauravāḥ sāmbaṃ saṃpūjya halinā saha / preṣayām āsur udvāhadhanabhāryāsamanvitam
5.35.38